Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Jej príbeh sa začal odvíjať 17. novembra 1328, kedy uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto, zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Mince, ktoré sa tu začali raziť zo zlata rýdzosti 23 karátov a 9 grénov, vznikli podľa vzoru mincí z Florencie a spočiatku sa im hovorilo florény. Keďže sa latinský nápis na obdobnej zlatej minci mesta Benátky končil slovami "ista ducatus", ľudia tomuto druhu mincí začali hovoriť dukáty. Pod týmto názvom vošli do histórie.Všetky kremnické dukáty sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu v strednej Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnúc od historickej hodnoty).                                                                                                                                                                                                                                                                                        Kremnickí majstri ovládali výnimočné technológie rafinácie zlata, ktoré im umožňovali na tú dobu nevídanú produkciu 250-tisíc zlatých dukátov ročne. Takéto množstvá sa razili do konca 15. storočia, potom začali zlaté dukáty ustupovať minciam z menej drahých kovov. Posledné dukáty ako štátne platidlo sa v Kremnici vyrobili v roku 1881. Kremnická spoločnosť ako jedna z prvých mincovní začala v roku 1499 s razením strieborných toliarov. S razením mincí technologicky a logicky úzko súvisí aj razenie medailí, ktoré taktiež preslávili kremnickú mincovňu a s ktorých razením sa začalo koncom 15. storočia. Medaila nie je peňažnou jednotkou. Ide o umelecký objekt s veľmi koncentrovaným spoločenským obsahom určitej udalosti. Autorovi zostáva na vyjadrenie obmedzený priestor medailového poľa. Rozmery medaily sú zvyčajne väčšie ako na minciach. Podobne aj výška reliéfu je oveľa voľnejšia ako na minci.Medaila je aj nosiom informácií s neobmedzenou trvácnosťou a preto je veľmi dôležitá precíznosť vyhotovenia, stopercentné zvládnutie reálií na nej zobrazených. Platí o nej výrok francúzskeho odborníka na medaily z 19. Storočia Jeana Babelona: Vedzme, že medaila bude o nás svedčiť na veky"                                                             Vôbec prvou známou medailou kremnického pôvodu je medaila na korunováciu Ladislava II. ako dieťaťa z roku 1508. Prvé obdobie kremnického medailérstva je zviazané s menami majstrov ako Krištof Fussl, Lukáš Richter, Abrahám Eisker a ďalších, ktorí vytvorili renesančné medaily, patriace dnes za najdrahšie skvosty zberateľov medailí. Na konci tohto obdobia v 17. storočí vynikli otec a dvaja synovia Rothovcov z Rothenfelsu, preslávení svojimi svätojurajovskými medailami, ktoré vo svojej dobe slúžili ako ochranný talizman v jazdeckom vojsku.