Pojem demokracia -je to pojem, ktorý sa používa nejednoznačne. V gréčtine znamená ľudovláda, teda takú formu štátu, ktorá zabezpečuje a vyjadruje zvrchovanosť ľudu. Ako forma štátu sa vyvinula v gréckych mestských štátoch. Základom bola priama účasť plnoprávnych občanov na štátnych záležitostiach prostredníctvom zákonodarných, výkonných a kontrolných inštitúcií. Demokracia ako forma štátu sa v súčasnosti zakladá na princípe rovnosti občanov, ktorí sú zdrojom štátnej moci, princípe podriadenia sa menšiny väčšine, princípe ochrany menšiny a princípe časovej obmedzenosti poverenia mocou tak, aby po uplynutí určitej doby občania znovu rozhodovali o tom, komu zveria moc na ďalšie obdobie. Demokracia sa okrem toho chápe aj ako štátna forma, založená na systéme slobody a poriadku tak, aby sa zaručovali práva jednotlivcom aj celej skupine. V rámci demokracie v konečnom dôsledku ide o účasť na štátnej moci. Pritom musia existovať aspoň dve protistrany, lebo v opačnom prípade dochádza k rozpadu demokracie ako formy štátu. Pluralistická spoločnosť vytvára vhodnejšie podmienky pre uskutočňovanie demokracie. V spoločenskej praxi rozlišujeme dva spôsoby uskutočňovania demokracie, ktorými sú priama a nepriama demokracia. Priama demokracia - je možnosť občanov rozhodovať bezprostredne o verejných veciach. V súčasnosti prakticky neuskutočniťelná – využíva sa ako doplnok nepriamej demokracie. Všeobecnosť volebného práva - znamená právo všetkých občanov, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov, voliť do zastupiteľských orgánov, alebo zúčastniť sa na referende. Volebné právo: aktívne – právo voliť (od 18 r.)pasívne – právo byť volený (od 21 r.) Právo voliť má každý občan SR s trvalým pobytom na území SR. Okrem veku neexistujú žiadne obmedzenia – cenzy (existovali v minulosti): napr. majetkový (voliť môže len ten, kto má určitý majetok), daňový (voliť môže len ten, kto za toto právo zaplatí daň), podľa pohlavia (určité pohlavie nemá právo voliť), rasový (určitá rasa nemá právo voliť), vzdelanostný (voliť môže len ten, kto dosiahne určitý vzdelanostný stupeň). Rovnosť volebného práva – každý občan má len jeden hlas, a ten má rovnakú váhu ako hlasy ostatných občanov.Priamosť volebného práva – volič sa volieb zúčastňuje osobne, bez sprostredkovateľa.Tajnosť hlasovania – znamená, že vo volebnej miestnosti musí byť vyhradený priestor, kde volič má možnosť bez kontroly upraviť hlasovacie lístky. Princípy a znaky demokracie Platné právo spravidla zakotvuje nasledujúce znaky demokracie, ktoré sa nazývajú aj právnymi princípmi demokracie. Ide o tieto znaky alebo právne princípy demokracie: A, demokracia je vláda ľudu, vláda občanov na základe rozhodovania väčšiny, obmedzenej právami menšiny a jednotlivcaB, občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom svojich reprezentantovC, platné právo umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických síl pred voľbami, v čase konania volieb, bezprostredne po voľbách a medzi voľbami, v rámci volebného obdobia stanoveného zákonomD, právo zakotvuje ochranu vlastníctva a rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, trhovú ekonomiku a hospodársku súťaž.E, platné právo umožňuje a ochraňuje konanie volieb v pravidelných lehotách na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva, ktoré sa vykonáva tajným hlasovaním F, právo zabezpečuje vonkajšiu a vnútornú kontrolu vykonávania verejnej moci reprezentantmi moci