Sebedražie vstupuje do dejín hornej Nitry relatívne neskoro a to až roku 1245, i keď práve územie predstavujúce oblasť dnešnej dediny bolo už v minulosti využívané slovanským obyvateľstvom. Blízkosť obce Koš s jej náleziskami dechtárských pecí nás vedie k práve tomuto predpokladu. Vzdialenosť sebedražského chotára od lokality Metrbos, kde boli objavené dve pece z celkového počtu 27 bola len necelý kilometer. Pre potvrdenie tohto predpokladu síce chýbajú výraznejšie archeologické výskumy, ale je to len otázku času a bádania.                         Ako bolo už uvedené, prvá písomná zmienka potvrdzujúca existenciu Sebedražia je listina kráľa Bela IV. z 5. októbra 1245, kde sa dedina spomína pod názvom Scepredas. Listina je fakticky záznam o výmene pozemkov medzi synmi grófa  Jákoa (Michalom a Maghom) a grófom Mikulášom s jeho bratom Tumpom: „Predostreli svoje priania spojené tými pozemkami, ktoré som im daroval – žiadajúc zameniť majetok na 8 pluhov v Sebedraží za majetok v obci Ratanovce 5 pluhov a za Váh v Tlmačoch 3 pluhy, ktorých majiteľ je gróf Mikuláš a jeho súrodenec Tumo, ktorého Sebedražie vlastnil spomínaný Jákó podľa nášho darovania...“. Z listiny teda vyplýva, že dedina Sebedražie patrila v tom čase grófovi Jákkovi.             Pôvodný názov Scepredras by podľa názoru jazykovedcov mohol byť odvodený aj od osobného mena. To aj podporuje myšlienku, že tunajšia dedina existovala už oveľa skôr, ako je o nej zachovaná prvá zmienka z listín.             Rok 1321 sa spomína v súvislosti so zánikom prievidzského hradu a tým pádom aj jej hradnej farnosti. Zriadenie nových farnosti bola nutnosť a postupne boli vytvorené nové farnosti v Chrenovci, Handlovej a Novákoch. Obnova prievidzskej farnosti na seba nenechala dlho čakať a ako fílie jej boli v rokoch 1332 – 1337 pridelené postupne Necpaly, Cigeľ,  Hradec, Moštenica, Malá a Veľká Lehôtka a Sebedražie.             Každé mesto v stredoveku ovplyvňovali aj vlastnícke vzťahy a tým pádom jeho majite lia. Keď bolo niekedy okolo roku 1350 postavený hrad Sivý Kameň, získal ako panstvo pod svoju správu okrem iných dedín aj Sebedražie. O tejto skutočnosti svedčí listina z 15. januára 1388 vydaná Budinskou kapitulou. vydaná 15. januára 1388 Postupnými majiteľmi hradu boli bán Gileth, ktorý sa nechal aj titulovať „de Baymocz et Ke......(?) castelanis“. Ďalšími pánmi hradu boli postupne palatín Ladislav z Opole, Leustach z Jelšavy so svojimi synmi Petrom a Jurajom a po ich vymretí bol hrad ako dedičná dŕžava darovaný za podporu kráľa Gregorovi Majténimu a jeho dedičom. Gregor Majténi bol fakticky zakladateľom rodu Majténiovcov, ktorý neskôr výrazne zasiahli do viacerých obcí na hornej Nitre. Bol jedna zo vzdialených vetiev slávneho rodu Diviackovcov (rod Mikovcov). Za Majténiovcov nastal rozvoj a postupné osídľovanie kotliny s cieľom efektívnejšieho obrábania pôdy. Majténi sa snažil doplniť obyvateľstvo novousadlíkmi, ktorých na čas zvýhodňoval oslobodením od daní a podobne.             Postupne vzrastajúci význam Sebedražia podnietil výstavbu kostola. V asi druhej polovici 15. storočia vznikol kostol sv. Barbory postavený v gotickom štýle.                         V tomto období už môžeme hovoriť o pevnom osídlení dnešného Sebedražia, ktoré do budúcna bude vystavené tureckému ohrozeniu, husitskému plieneniu a celkovému úpadku sivokamenského panstva.