Slovo „konzervativizmus“ je latinského pôvodu, doslova „uchovať“. Pochádza z čias Francúzskej revolúcie, kde ním boli paradoxne označované ideológie a snahy o zachovanie výdobytkov revolúcie v oblasti individuálnej slobody. Slovo sa prvýkrát použilo vo výraze z roku 1789 “constitution conservatrice de la liberté“, čo znamená niečo ako „ústava konzervativizmu za slobodu“.  Všeobecne bol však konzervativizmus proti akýmkoľvek revolúciám.   V 19. storočí sa formuje iný druh konzervativizmu. Jeho základy položil írsky filozof Edmund Burke, nazývaný aj otec konzervativizmu.  Z Írska sa dostal do Londýna, kde študoval právo a neskôr vstúpil do politiky. Publikoval mnoho diel, známe o ňom bolo, že bol veľkým odporcom princípov Francúzskej revolúcie. Svoj postoj vyjadril v dielach Reflections on the Revolution in France a kritike voči Rousseaovi. Odmietal revolučné zmeny, tvrdil, že spoločnosť drží pokope vďaka tradíciám. Vo svojich dielach však nikdy nepoužil slovo konzervativizmus.   V iných častiach sveta, najmä v Anglicku, Nemecku a USA sa tento pojem objavuje až v roku 1830. V tomto roku John Wilson Croker, írsky štátnik, nazval anglickú stranu toryov „konzervatívnou stranou“. Európski konzervatívci až do konca 19. storočia odmietali demokratické princípy. Namiesto toho podporovali buď monarchiu, ako tomu bolo vo Francúzsku v rokoch 1814 - 1848, či autoritatívnu vládu za čias Napoleona alebo až totalitnú vládu talianskeho a nemeckého fašizmu.   Konzervativizmus nemá svoje určené myšlienky a postoje. V priebehu dejín sa formoval a vyvíjal, vždy bol však iný. Základom je jedine snaha o uchovanie tradičného spoločenského zriadenia a viera v takzvaný transcendentný poriadok alebo prirodzený zákon, čo som ja pochopila ako akési ustálené a „spokojné“ usporiadanie spoločnosti vďaka viere v zachovanie poriadku pomocou čohosi nedefinovaného- „vyššieho“. Konzervativizmus uznáva rozvrstvenie spoločnosti na triedy, pokladá to za niečo prirodzené, čoho presným opakom je komunizmus. Zato sa uznáva rovnosť mravná, rovnosť pred pozemkovými zákonmi a pred Bohom.   Konzervativizmus teda nie je špecificky vyčlenený, naopak, existuje množstvo odvetví. Jedným zo smerov je autoritatívny konzervativizmus, ktorý podporuje autoritatívnu vládu. Ďalej existujú paternalistický, ktorý sa približoval socializmu alebo libertariánsky, ktorý zdieľal liberálne názory v ekonomike, najmä čo sa týkalo voľného obchodu.