Už v staroveku využívali moreplavci schopnosť niektorých nerastov ,napr. magnetovca, orientovať svoju polohu do určitého smeru vzhľadom na zemský povrch.
Magnetizmus považovali ľudia za samostatný jav , ktorý s elektrickými javmi nesúvisí, ešte v prvej štvrtine osemnásteho storočia. V tomto čase pozoroval dánsky fyzik H. CH. OERSTED, že magnetka sa vychyľuje , ak v jej blízkosti prechádza vodičom elektrickým prúdom.
Magnetické pole je fyzikálny jav , ktorý pozorujeme v okolí vodičov s prúdom alebo aj v okolí stáleho magnetu. Prejavuje sa silovým pôsobením na iné vodiče a na predmety z feromagnetických látok.
Jedným z prevratných vynálezov bola magnetka -voľne otáčavý ľahký magnet a jeho vylepšená podoba – kompas.