Milan Rastislav Štefánik, syn evanielického farára Pavla Štefánika a Alžbety Jurenkovej, sa narodil 21. júla 1880 na Košariskách naďaleko Brezovej pod Bradlom. Vybral sa studovat na polytechniku do Prahy. Vahal vsak medzi polytechnikou a Filozofickou fakultou Karlovej univerzity, na ktorej vtedy prednášali astronomiu. To sa prejavilo počas letneho semestra 1902 vo Svajciarskom Zurichu. Zo Svajciarska sa po prvy raz vybral do Talianska, kde navstivil niektore astronomicke observatoria. V nasledujucom roku sa v Palerme na Sicilii zucastnil vedeckeho kongresu. Roku 1904 promoval na filozofickej fakulte u prodekana Jaroslava Vrchlickeho. Chcel sa stat astronomom v skole sameho zakladatela astrofyziky, fr. Profesora Julesa Janssena.     V roku 1905 mlady slovensky astronom mohol zacat svoju vedecku karieru v Janssenovom observatoriu Meudone. Astronomicke vyskumy priviedli Stefanika uspesne do Spanielska, Anglicka, Svajciarska, Ruska, Turecka, Bavorska, Alzirska, Tunisu, na Maltu, do USA, na Tahiti, Novy Zeland, na ostrovy Fidzi, do Australie, Brazilie, Ekvadoru, Maroka. V roku 1911 Francuzska akademia udelila vtedy este sotva 31-rocnemu Dr. M. R. Stefanikovi cenu za velke sluzby, ktore vykonal svojimi pozorovaniami na Mont Blancu, zalozil observatorium na Tahihi, pozoroval prechod Halleyho komety na Slnku, pozoroval posledne zatmenie Slnka na ostrovoch Tonga. V nasledujucom roku aj Francuzska rep. Uznala jeho zasluhy. Prezident na navrh ministra spravodlivosti Aristidea Brianda udelil Stefanikovi francuzske statne obcianstvo. Ako naturalizovany Francuz podnikal Stefanik svoje dalsie astronomicke vyskumy.     V case vypuknutia 1. sv. vojny Stefanik pracoval na vedeckom projekte v Maroku. Popri tom plnil aj politicke ulohy. Isiel do Pariza, aby posluchol rozkaz vseobecnej mobilizacie. Na odporucanie svojich vplyvnych znamosti bol prijaty do armadneho letectva. Sluzbu zacal ako obycajny vojak druhej triedy, no uz 9. marca 1915 ho povysili na desiatnika. Po 2,5 mesacnom zrychlenom vycviku dosiahol 11. 4. 1915 pilotny preukaz a 3. 5. bol povyseny na podporucika.     Ako astronom posielal pravidelne meteorologicke spravy a predpovede pocasia gen. marsalovi F. Fochovi. Prednasal dostojnikom o dolezitosti meteorologie na vojenske uceli a najma pre letectvo.     V polovici dec. 1915 Stefanik zacal spolupracovat s Benesom a Masarykom, ktory bol jeho ucitelom na univerzite v Prahe. O jeho vojenskych kvalitach niet pochyb. 20. 3. 1916 bol povyseny na porucika, na Vianoce 1916 na kapitana, 5. 1. 1918 na majora, 13. 2. 1918 na podplukovnika, 31. 3. 1918 na plukovnika a 20. 6. 1918 dostal prepozicany titul brigadneho generala.     25. 10. 1918 sa Stefanik dozvedel z novin, ze 18. 10. Masaryk a Benes vydali Deklaraciu nezavislosti ceskoslovenskeho naroda, ktora niesla aj jeho podpis a pridelili mu ministerstvo vojny. To ho prekvapilo. Poslal Masarykovi dlhy telegram, v ktorom protestoval proti takemuto konaniu.     4. 5. 1919 Stefanik, francuzsky plukovnik s prepozicanym titulom brigadneho generala a minister vojny v prvej valde Cesko-slovenskeho statu, opustal Taliansko, aby sa vratil do svojej vlasti. Vo vcasnych rannych hodinach sa dal previest autom do Udina. Lietadlo pravdepodobne preletelo ponad Alpy a o 11.30 dosiahlo Bratislavu. Pri pristavani sa nevisvetlitelne zrutilo, vyslahli z neho plamene a pri naraze na zem zahynul slovensky hrdina spolu so svojimi talianskymi sprievodcami.