Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



Názov klasicizmus je odvodený z lat. slova classicus – vynikajúci, vzorový, príkladný.

Počiatky klasicistickej literatúry – Francúzsko – za vlády Ľudovíta XIV. (nazývaný aj Kráľ Slnko)


Spoločensko-politické podmienky:


  • koniec vojnových konfliktov v Európe (len miestne strety)

  • koniec obdobia živelných pohrôm a epidémií

  • koniec tureckej expanzie

  • blíži sa koniec feudálnych vzťahov založených na pôde

  • začína rozvoj vedy a techniky

  • začína rozvoj priemyselného podnikania – výroba

  • rastie vplyv meštianstva


Podmienky pre život človeka sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zlepšujú, vytráca sa pesimizmus, smútok, narastá kritika cirkvi, ktorá je považovaná za prekážku pokroku.


Výrazný vplyv nadobudol racionalizmus (z lat. ratio – rozum) – filozofia, ktorá vyzdvihuje rozum a rozumové poznanie. Zakladateľom a hlavným šíriteľom racionalizmu bol René Descartes. Je známy najmä výrokom: „Myslím, teda som!“ (Cogito ergo sum).


Klasicizmus sa rozvíjal aj pod vplyvom osvietenstva – politická a spoločenská ideológia 18. storočia, ktorá sa usilovala o reformu cirkvi a feudálneho spoločenského zriadenia. Zdôrazňovala rovnosť ľudí, právo človeka na slobodu myslenia a presvedčenia. Výrazne vyzdvihovala hodnotu vzdelania. Odmietala despotickú vládu. Hlavnými predstaviteľmi boli Denis Diderot - Encyklopédia, Voltaire – Filozofické listy, Candide alebo optimizmus.


Najvyšším zákonom klasicizmu je súlad pravdy, krásy a dobra.



Znaky klasicistickej literatúry:


1. Vychádza z antiky a antických vzorov – predovšetkým z tvorby a názorov Aristotela.

2. Zmysel umenia vidí v napodobňovaní prírody.

3. Podľa antického vzoru má prísne teoretické zásady a praktické pravidlá.

4. Zameriava sa na spoločenské a mravné problémy.

5. Nezobrazuje človeka takého, aký je, ale aký by mal byť – vytvára typy postáv zovšeobecnením charakterových vlastností (lakomec, pokrytec).

6. Hlavným konfliktom v dielach je konflikt medzi citom a povinnosťou.

7. Rozlišuje dva druhy žánrov: vysoké - óda, epos, tragédia, elégia

nízke – bájka, satira, komédia

Prelínanie žánrov sa nepripúšťalo.

8. Rozlišuje vysoké a nízke témy. Vysoké témy sa týkajú historických tém a života vyššej spoločnosti, nízke témy života nižších spoločenských vrstiev a súčasnosti.

9. Nastal výrazný rozvoj dramatickej tvorby – predovšetkým tragédie a komédie.

10. V dráme bola dodržiavaná Aristotelova zásada troch jednôt:

-jednota deja – hra mala jednoduchý dej, bez rôznych vedľajších odbočení

-jednota miesta – hra sa odohrávala na jednom mieste

-jednota času – všetko sa odohralo v priebehu 24 hodín

11. V klasicistickej dráme často vystupovala postava rezonéra – komentuje dej, vyjadruje názor autora.

12. Typickým veršom klasicistickej literatúry bol alexandrín – 12-slabičný verš s dierézou po šiestej slabike.


Presné pravidlá klasicistickej literatúry zveršoval Nicolas Boileau-Despréaux v diele Básnické umenie.



Pierre Corneille – 1606 – 1684 – francúzsky dramatik a básnik, tvorca tragédie


Diela:

CID – veršovaná tragédia s námetom zo španielskych dejín. Hra o konflikte medzi láskou a cťou, o potláčaní osobných citov, o snahe splniť si svoje občianske a morálne povinnosti.


Krátky obsah:

Dej sa odohráva v Seville v 11. storočí. Don Rodrigo sa bude onedlho ženiť s Jiménou (Chiménou), dcérou dona Goméza. Don Goméz veľmi urazí Rodrigovho otca tým, že mu vylepí zaucho. Rodrigo sa rozhodne pomstiť urážku otca a v súboji zabije Jiméninho otca. Jiména sa rozhoduje medzi láskou k Rodrigovi a povinnosťou pomstiť smrť otca. Napokon sa rozhodne žiadať potrestanie Rodriga, hoci ho miluje. Rodrigo vloží svoj život do jej rúk, ale ona nie je schopná ho zabiť. Rodrigovi sa medzitým podarí poraziť nepriateľských Maurov, ľud ho začne oslavovať a kráľ mu udelí čestný prídomok Cid – Pán. Vzápätí bojuje Rodrigo o Jiménu s donom Sanchom. Víťaz sa má stať jej manželom. Rodrigo v súboji zvíťazí, kráľ rozhodne, že po roku Jiméninho smútku a Rodrigovej ďalšej výprave proti Maurom sa zoberú.

 

CINNA – hra o umení veľkoryso odpúšťať slabším

LUHÁR - komédia

NICOMÉDE – politická dráma



Jean Racine – 1639 – 1699 – francúzsky dramatik, tvorca „psychologickej tragédie“


Dielo: FAIDRA – psychologická tragédia zachytávajúca zhubný vplyv vášne ničiacej aj blízkych ľudí, ktorí jej podľahli. Príbeh gréckej kráľovnej, ktorú zachvátila veľká nenávisť k vlastnému synovi.



Jean-Baptiste Poquelin - Moliére– 1622 – 1673 – francúzsky dramatik, divadelník, riaditeľ divadelnej spoločnosti

Je považovaný za najvýznamnejšieho tvorcu klasicistickej komédie. Napísal 33 dramatických diel.


Diela:

TARTUFFE – hra zobrazujúca pokrytectvo a svätuškárstvo, jeho snahou bola kritika cirkvi a donášačstva.

MIZANTROP– odľud, ktorý nenávidí ľudí a stráni sa ich. Hra je zameraná na kritiku šľachty a jej vypočítavosti.

MEŠŤAN ŠĽACHTICOM

ŠKOLA ŽIEN

ŠKOLA MUŽOV

ZDRAVÝ NEMOCNÝ

DON JUAN,...


LAKOMEC – komédia v piatich dejstvách.


Krátky obsah:

Bohatý lakomý vdovec Harpagon (lat. harpago – koristník) rozmnožuje svoj majetok úžerou. Je posadnutý peniazmi a majetkom a podriaďuje im úplne všetko: vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu, svoj osobný citový život. Jeho dcéra Elise sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom, syn Cléante miluje chudobné dievča Mariannu. Mariannu si chce zobrať Harpagon a Cléante sa má oženiť s bohatou vdovou. Elisu chce Harpagon vydať bez vena za starnúceho boháča Anselma. Harpagon zistí, že sa mu stratili peniaze. Ukryl mu ich šibalský sluha. Harpagon je ochotný kvôli peniazom vydať na šibenicu kohokoľvek, svojich najbližších, sám seba. Keď mu sľúbia, že sa peniaze nájdu, pristúpi aj k tomu, aby sa konala svadba Elise s Valérom a Cléanta s Mariannou, lebo zistí, že sú to deti Anselma, ktorý uhradí všetky svadobné náklady.


Vďaka vtipnej zápletke, výborným dialógom a výstižnej psychologizácii postáv vytvoril autor všeľudský typ človeka, ktorého ovládajú majetnícke sklony. Hra síce dodržiava jednotu deja, miesta a času, ale je napísaná v próze, čo odporovalo klasicistickým zásadám.



Jean de la Fontaine - 1621 – 1695 – básnik


Preslávil sa predovšetkým svojimi bájkami, ktoré písal ako malé drámy. Ich cieľom bolo ukázať negatíva francúzskej spoločnosti v 17. storočí.


Dielo: BÁJKY – dvanásťzväzkové dielo. Prinieslo satirický obraz doby, ostrú kritiku klamstva, podvodov, ohovárania, intríg,...



Carlo Goldoni – 1707 – 1793 – taliansky dramatik, autor komédií

Žil vo Francúzsku v období vlády Ľudovíta XIV. a dodnes je najhrávanejším talianskym dramatikom. Zameral sa na obraz meštianskych a ľudových vrstiev.


Diela: SLUHA DVOCH PÁNOV

MIRANDOLINA

GROBIANI


 

Otázky:

  1. Popíšte spoločensko-politické podmienky, v ktorých sa rozvíjala klasicistická literatúra.

  2. Vysvetlite prepojenie antickej a klasicistickej literatúry.

  3. Vysvetlite znaky klasicistickej literatúry.

  4. Vysvetlite termín racionalizmus a osvietenstvo.



Použitá literatúra:

MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7

MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava

SMIEŠKOVÁ, MARTINA: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4