Americká vojna za nezávislosť     -1620 – začiatok osídľovania severovýchodného pobrežia Ameriky bol spojený s príchodom pútnikov , ktorí museli odisť z Anglicka z náboženských dôvodov -1624-1752- na severovýchodnom pobreží Ameriky osadníci založili 13 anglických kolónii -1756-1763- Angličania v sedem ročnej vojne s Francúzskom získali nadvládu v rozľahlých oblastiach severnej Ameriky -novousadlíci , ktorí prichádzali do Severnej Ameriky, zakladali kolónie -kolónie boli osady, ktoré boli späté s materskými krajinami - v nich súperili o vplyv Francúzsko, Španielsko , Holandsko a Anglicko -hoci francúzske a španielske kolónie zaberali najväčšie územie, najvyšší počet obyvateľov žil v anglických osadách -Anglicka Vlada pokladala osady za svoje kolónie -snažila sa vyťažiť s nich čo najviac hospodárskeho rozmachu - preto vznikalo medzi kolonistami Anglicka ustavične napätie -anglická Vlada  vyrubila vysoké cla na farbám papier, sklo a Ine tovary, ktoré sa museli do Ameriky dovážať -nešlo  však len o finančnú stránku , ale aj o politické právomoci -občas keď bol odpor v kolóniách priveľký , odvolala niektoré dane , ale vzápätí nariadila nove -ani nie tak z finančnej potreby , ale skôr preto, aby dokázala svoju nadvládu -konflikt sa vyhrotil roku 1773 -Vtedy Anglicka Vlada zvýšila clo aj na čaj -proti tomu sa postavili bostonsky robotnici a prepadli lode s čajom a cely náklad vyhodili do mora - tato udalosť vošla do dejín ako bostonské „pitie čaju“ -anglicky parlament dal hneď uzavrieť pristav a v kolónií Massagusetts m do ktorej Boston patril, vyhlásil výnimočný stav - ten sa stal podnetom na organizovanie spoločného odporu všetkých 13 anglických kolónii - na kongrese v Philadelphii zástupcovi všetkých anglických kolónii vyhlásili bojkot anglickému tovaru - tak sa začala americká vojna za nezávislosť , ktorá trvala od roku 1775-1781 -Američanov nečakané podporilo Francúzsko a Španielsko, ktoré tým chceli oslabiť stav Anglicka -Američania v presvedčení o svojom víťazstve vyhlásili nezávislosť už 4. Jula 1776 -autorom deklarácie bol Thomas Jefferson