Štátna vlajkaOficiálne bola zavedená 1. januára 1993, ale pochádza z roku 1848. Biely, modrý a červený vodorovný pruh nachádzame aj na ruskej alebo slovinskej zástave. Sú známe ako panslovanské farby. Štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkovom stožiari. Štátna zástava je odvodená od štátnej vlajky. Je vždy pevne spojená so žrďou alebo priečnym rahnom. Vyobrazenie štátnej vlajky Slovenskej republiky Zbierka zákonov č. 63/1993  ZÁKON NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní Štátna vlajka Slovenskej republiky (Ďalej len “štátna vlajka”) sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov - bieleho, modrého a červeného, rovnakej šírky, usporiadaných pod sebou. Na prednej polovici listu štátnej vlajky je umiestnený štátny znak. Štátny znak na štátnej vlajke je rovnako vzdialený od horného, predného a spodného okraja štátnej vlajky a jeho výška sa rovná polovici výšky štátnej vlajky. Na styku štítu s inou ako bielou farbou je biely lem, široký jednu stotinu dĺžky štátnej vlajky. V štátnom znaku na štátnej vlajke sa nepoužíva žiadna obrysová linka. Pomer strán štátnej vlajky je 2:3. Štátny znakSymbolom Slovenska sa stal prvý raz v revolučných rokoch 1848 - 1849. Trojvŕšie symbolizuje tri karpatské pohoria Tatry, Fatru a Mátru (v súčastnosti leží v Maďarsku). Dvojkrížom sa Slovensko hlási ku kresťanstvu a zároveň k tradícii sv. Cyrila a Metoda, ktorí sem v období Veľkej Moravy (9. storočie) priniesli kresťanstvo.