Hlavná myšlienka: Síce Vinco nevedel hrať na nástroji, ale aspoň robil to, čo ho zaujalo.Čo sa mi v knihe páčilo: V knihe sa mi páčilo to, ako Vinco nosil vodu a ako ju doma sušili.sCitát z knihy: " Strýco Taubert , ale ja sa už dva týždne učím. Vy neviete? Ja mám doma heligon."Obsah:Hruškovec je dedina ako každá iná. Pred každým domom stojí hruška. Vinco porozprával , že v Hruškovci majú tri zvláštne zvony. Na každom hrajú v robotné dni ale aj v nedeľu. Majú aj Hruškovskú duchovku, na ktorej zvykli hrať pieseň "Zlata Praha". Vinco jeden večer šiel po vodu. Stretol Zahrušku, ktorý mu dal heligón. Medzitým sa Vincovi naplnilo vedro plné vody. Mamka sa už o Vinca bála a preto poslala pre neho otca. Otec išiel von aj s cigaretou. Keď vošli do domu , otec na Vinca začal kričať. Vinco sa pokúšal hrať na heligóne , no nešlo mu to. Aj otec to skúsil , no on to tiež nevedel a tak zakázal Vincovi dotknúť sa heligónu. Vinco stále nosil vodu. Zahruška ho naučil hrať na heligóne. Keď Vinco išiel na skúšky, so všetkými sa zoznámil. Potom bol v krčme kúpiť otcovi cigarety. Neskôr mal ísť po vodu, až u kamaráta prespal. Mama mu priniesla húsatko, z čoho mali veľkú radosť. Strýco Rafael povedal Vincovi rozprávku a celkom dobre na to zareagoval.Do sýta sa najedli a odišli spať. Na druhý deň odišli na dožinky a strýco Zahruška išiel s nimi.