Pokrokové myšlienky ŠtúrovcovAbsolutistická vláda rakúskeho kancelára Metternicha po skončení napoleonských vojen vyvolala protesty uhorskej šľachty, ktorá popri štátoprávnych ambíciách presadzovala aj maďarské národné požiadavky. Ich prípadné naplnenie by malo nepriaznivé následky pre ostatné národy v Uhorsku.Maďarské úsilie o pomaďarčenie národov v Uhorsku stmelilo slovenskú inteligenciu, ktorá pochopila, že v súčasnosti nie sú podstatné náboženské rozdiely, ale prvoradý je národný záujem.Popri čitateľskom spolku založili národovci roku 1834 v Pešti aj Spolok milovníkov rečí a literatúry slovenskej a neskôr začali vydávať almanach Zora,ktorý publikoval príspevky v bernolákovčine i biblickej češtine. V obranných spisoch spoločne reagovali na zvyšujúce sa maďarizačné úsilie. Zamerali sa najmä na národnú výchovu v školách. Osvietenské a buditeľské poslanie plnili aj vlastenecky ladené divadelné hry, ktoré pranierovali odnárodňovanie. Gašpar Belopotocký prebúdzal národné povedomie šírením slovenských kalendárov a kníh.V tomto období pôsobila na bratislavskom evanjelickom lýceu mimoriadne aktívna skupina študentov - Spoločnosť českoslovanská. V polovici 30. rokov sa na jej čelo dostal Ľudovít Štúr. Obklopil sa nadšenými spolupracovníkmi, ako boli Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban, Janko Franciscí-Ri-mavský, August Horíslav Škultéty, Ctíboh Zoch a iní. Ich činnosť bola spätá s podobnými študentskými krúžkami v Prešove, Levoči a Kežmarku. Bratislavská skupina roku 1836 uskutočnila pamätný výlet na Devín, kde jeho účastníci zložili prísahu vernosti národu a prvý raz spievali hymnickú pieseň Hej, Slováci. Koncom 30. rokov viedenská vláda sprísnila režim a rozpustila študentské spolky. Pracovať sa dalo len tajne. Tak vznikol spolok Vzájomnosť, ktorý nadväzoval na širšie mladoeurópske hnutia presadzujúce demokratické požiadavky. Nový maďarizačný zákon, ktorý uvádzal maďarčinu aj do cirkví (matriky sa museli viesť po maďarsky a všetci kazatelia museli povinne ovládať maďarčinu), vyprovokoval evanjelických duchovných napísať do Viedne Slovenský prestolný prosbopís. No umiernené požiadavky cisár nesplnil, navyše maďarskí politickí predstavitelia čoraz viac útočili na oprávnené požiadavky Slovákov. Štúr preto reagoval zvýšeným úsilím o zjednotenie slovenského národného hnutia. Dejiny preverili nezmyselnosť Kollárovej koncepcie slovanskej vzájomnosti, najmä po krvavom potlačení poľského povstania Ruskom. (Poľsko si v 18. stor. rozdelili Prusko, Rusko a Rakúsko.)V roku 1843 sa štúrovci stretli na fare v Hlbokom a dohodli sa na celonárodnom používaní slovenského jazyka na základe stredoslovenského nárečia. O rok neskôr bola založená celonárodná kultúrna organizácia Tatrín. V novom spisovnom jazyku začal Štúr roku 1845 vydávať prvé slovenské politické noviny pod názvom Slovenskje národňje noviní a roku 1846 Hurban časopis Slovenskje pohladí Na stránkach týchto novín sa formoval prvý ucelený politický program Slovákov. Formálne zjednotenie s bernolákovcami sa uskutočnilo roku 1847 na valnom zhromaždení spolku Tatrín v Čachtícíach. Zavedením slovenského spisovného jazyka sa potvrdila samobytnosť slovenského národaŠtúrovci sa usilovali aj o svojpomocné zlepšenie hospodárskej situácie na vidieku. Zakladali rôzne hospodárske spolky, spolky triezvosti, gazdovské spolky, ale čoskoro si uvedomili, že biedu roľníkov môže odstrániť len zrušenie poddanstva. Tento cieľ sledovala ich ďalšia aktivita.