Vznik USA - Prvá novodová demokratická republikaV 17. stor. začali obrovské priestory Severnej Ameriky obsadzovať prisťahovalci z Francúzska, Španielska, Holandska i Anglicka. Hoci Angličania začali „Nový svet" kolonizovať pomerne neskoro, čoskoro predbehli ostatných. V rokoch 1607-1633 vzniklo na východnom pobreží Atlantiku 13 anglických kolónií. Určitý stupeň samosprávy im umožňoval pružnejšie reagovať na aktuálne okolnosti. Na severe vznikali poľnohospodárske farmy V južných kolóniách sa formoval plantážnický systém, ktorý využíval prácu čiernych otrokov dovážaných z Afriky. Anglicko chcelo kolónie využívať ako zdroj surovín a odbytisko pre svoje výrobky. Preto nemalo záujem na rozvíjaní priemyslu v kolóniách. Po vojne s Francúzmi (1763) ovládli Angličania aj Kanada, hoci tam Francúzi tvorili a dodnes tvoria početnú menšinu.Vojna spôsobila Anglicku dlhy, ktoré sa rozhodlo riešiť na úkor kolonistov. Kráľ Juraj III. obmedzil ďalšiu kolonizáciu pôdy za riekou Mississippí, zaviedol clá za dovoz papiera, skla, čaju, farbív a iného tovaru. Navyše, kolonisti museli platiť dane vo forme kolka za všetky dokumenty. V spoločnosti začalo narastať napätie, ktoré vyústilo do tzv. „bostonského pitia čaju", v decembri 1773 osad-níci v Bostone zhodili celý anglický náklad čaju do mora. Následné tvrdé opatrenia Anglicka len zvýšili odpor kolonistov, ktorí pocítili potrebu zjednotenia. Vo Filadelfií (1774) sa konal prvý kontinentálny kongres zástupcov všetkých kolónií, okrem Georgie, ktorý sa vyslovil za to, aby osadníci mali plné práva anglických občanov a svoje problémy mohli riešiť samosprávne. Rezolúcia kongresu obsahovala aj zásadu bojkotu anglického tovaru. Kedze sa v ďalšom období situácia neupokojíla, medzi Anglickom a kolóniami sa začal vojnový stav. Na čele formujúcej sa americkej armády stál George Washington, plantážnik z Virgínie, ktorý sa neskôr stal prvým americkým prezidentom.4. júla 1776 prijal kongres Vyhlásenie nezávislosti, ktorého autorom bol Thomas Jefferson (neskoršie tretí prezident USA). Tento dokument ovplyvnili ideály osvietencov.Nový štát musel ešte dlho bojovať za svoju nezávislosť. Až v roku 1783 bola v Paríži vo Versailles podpísaná mierová zmluva, na základe ktorej Anglicko uznalo nezávislosť nového štátu - Spojených štátov amerických. 4 V roku 1781 vstúpila do platnosti prvá ústava USA - Články konfederácie. Ukázalo sa však, že právomoci federálnej vlády sú nedostačujúce. Neexistovala ani funkcia prezidenta. O všetkom sa rozhodovalo v jednotlivých štátoch. Kedze hrozilo, že medzi nimi vypukne konflikt, roku 1787 bola vypracovaná nová ústava USA, ktorá zaviedla funkciu prezidenta a presne vymedzila právomoc federálnej vlády a vlád jednotlivých štátov. Moc bola rozdelená na tri časti: vládna moc na čele s prezidentom, zákonodarná - reprezentovaná Kongresom a nezávislá súdna moc. V roku 1791 bolo schválených desať doplnkov ústavy, známych ako Listina práv. Zaručovali základné práva občanov USA - slobodu vyznania, slova, tlače, zhromažďovania a pod. Stali sa vzorom pre ústavy novodobých demokratických republikánskych štátov dodnes.