Osmanská ríšaOsmanská alebo Turecká ríša bola jedným z najsilnejších štátov stredoveku, ktorej pozostatky pretrvali na Balkáne až do 19. stor. a mali dokonca vplyv na historický vývoj v 20. storočí. Osmanské výboje v 14.-17. stor. patrili k najväčším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva i medzi kresťanským a islamským svetom.Seldžuckí Turci pochádzali z turkotatárskych kmeňov Strednej Ázie. Prijali islam a stali sa jeho fanatickými šíriteľmi. Proti inovercom, najmä kresťanom, vystupovali s neobyčajnou krutosťou. V roku 1055 zakladateľ seldžuckého štátu Tugríl beg dobyl Bagdad, sídlo kalifa, a stal sa sultánom. Potom si Turci podmanili územie od Iránu až po brehy Stredozemného a Čierneho mora. Ovládnutie tzv. Svätej zeme a Božieho hrobu v Jeruzaleme dalo podnet na európske križiacke výpravy. Prvá križiacka výprava prispela k rozpadu seldžuckého štátu na emiráty.Osmanskí Turci prišli do Malej Ázie koncom 13. stor. Emir Osman sa vymanil spod nadvlády Seldžukov a založil nový štát - Osmanskú ríšu. Osmanskí Turci čoskoro ovládli celú Malú Áziu a namierili svoje výboje do Byzantskej ríše a slovanských štátpv v juhovýchodnej Európe. Ich vzájomné rozpory uľahčili sultánovi Mohamedovi I. dobyť Adrianopol. Toto byzantské mesto sa stalo hlavným mestom Osmanskej ríše. Katastrofou pre kresťanskú Európu sa stali víťazstvá Turkov nad Srbmí v bitke na Košovom poli (1389) a nad Bulharmi pri Níkopole (1396). Koncom 14. stor. pripojili Turci k svojej ríši celý Peloponézsky polostrov aj s Aténami.Začiatkom 15. stor. bola Byzantská ríša obkolesená zo všetkých strán os-manskými Turkami. Jej zánik na niekoľko desiatok rokov oddialil ázijský vládca Timur Lenk (Tamerlán), ktorý obnovil obrovskú Mongolskú ríšu s hlavným mestom Samarkand. V bitke pri Ankare Timur na hlavu porazil osmanských Turkov a zajal ich sultána Bajazída, nazývaného aj Blesk. Po smrti Timura .sa jeho ríša rozpadla a osmanskí Turci obnovili útoky na zvyšky Byzancie. Roku 1453 sultán Mohamed II. obľahol z pevniny i mora Konštantinopol. Po 53 dňoch obliehania Turci mesto dobyli. V pouličných bojoch padol aj posledný byzantský cisár. Turci premenovali mesto na Istanbul a urobili z neho hlavné mesto Osmanskej ríše, sídlo sultána i kalifa v jednej osobe.Aj po páde Byzantskej ríše pokračovali Turci vo výbojoch. Ovládli územie dnešného Rumunska, Bosnu a ohrozovali Uhorské kráľovstvo. V juhovýchodnej Európe im najdlhšie vzdorovalo Albánsko pod vedením svojho národného hrdinu kniežaťa Skanderbega. Smerom na východ do Ázie sa Turci dostali až na Kaukaz a do Mezopotámie. Najväčší rozmach dosiahla Osmanská ríša za vlády Súleymana II. (1520-1566), ktorého Európania nazvali Veľkolepým a domáci obyvatelia Zákonodarcom. Dobyl Belehrad a po známej bitke pri Moháči obsadil aj veľkú časť Uhorska.V bitke pri Lepante (1571) spojené španielsko-benátske loďstvo zničilo 200 z 230 tureckých lodí. Zrútil sa tak mýtus o neporaziteľnosti tureckej armády Po porážke pri Viedni (1683) začali Turci najmä zásluhou Rakúska a Ruska postupne strácať svoje európske územia. Tento proces však trval ešte vyše 200 rokov.Turecká nadvláda spôsobila v podmanených krajinách všeobecný úpadok politického, ekonomického i kultúrneho života. V dôsledku nezvyčajne krutého útlaku, neustálych bojov, drancovania a násilnej islamízácie sa vývoj v týchto krajinách zastavil.