Viedenský kongres mení mapu EurópyVeľká francúzska revolúcia a obdobie vlády Napoleona Bonaparta vyvolali v Európe obrovské zmeny a vydesili absolutistické vlády. Tie chceli využiť Napoleonovu porážku a vrátiť vývoj späť do „starých koľají" (návrat ..ancien régime" -bývalých režimov). Táto úloha pripadla kongresu víťaznej protinapoleonskej koalície, ktorý rokoval vo Viedni od jesene 1814 do júna 1815. Kongres mal odstrániť politické zmeny, ktoré privodila francúzska revolúcia a Napoleon, a vrátiť Európu k absolutizmu. Rokovanie bolo prerušené tzv. stodňo-vým druhým cisárstvom Napoleona po návrate z Elby Záverečné dokumenty sa podpísali niekoľko dní pred bitkou pri Waterloo.Najvýznamnejšie úlohy zohrávali delegácie Rakúska, Pruská, Veľkej Británie a Ruska. Hlavnou postavou kongresu a architektom zmien v ponapoleonskej Európe bol šarmantný rakúsky kancelár Metternich.Jedným z hlavných cieľov bolo obnoviť „legitimitu" vyhnaných panovníckych dynastií, čo sa však nepodarilo vo všetkých štátoch. Na trón sa vrátili panovníci v Španielsku, v pápežskom štáte, v Sardínskom kráľovstve, v Modene, Toskánsku i Francúzsku.Kongres určil aj novú politickú mapu Európy. Pôvodné snahy vymazať Francúzsko z mapy Európy pre odpor Ruska nevyšli. Rusko presadzovalo rovnováhu síl v Európe. Francúzsko sa obnovilo v hraniciach z roku 1792 a na trón sa vrátila dynastia Bourbonovcov (Ľudovít XVIII., brat popraveného Ľudovíta XVI.). Najväčšie územia získalo Rakúsko, najmä v severnom Taliansku. Nizozemsko, Belgicko a Luxembursko vytvorili Spojené kráľovstvo Nizozemska. Veľká Británia získala ostrovy Maltu, Cejlón, južnú Afriku a iné územia, dôležité pre obchod. Švajčiarsko bolo vyhlásené za večne neutrálny štát. Švédsko získalo Nórsko a Rusku pripadlo Fínsko. Poľsko bolo opäť rozdelené medzi Rusko, Prusko a Rakúsko. Hranice sa menili bez ohľadu na názory obyvateľstva území, ktorých sa zmeny týkali.Výsledkom kongresu bol aj vznik Nemeckého spolku namiesto Svätej ríše rímskej. Združoval 35 nemeckých štátov (namiesto 300) a 4 slobodné mestá. Hlavnú úlohu v spolku zohralo Rakúsko a Prusko. Prusko sa neobyčajne rozrástlo na západe na rieke Rýn a na úkor Saska.V záverečnom dokumente sa víťazné mocnosti zaviazali zabezpečiť mier v Európe, rovnováhu síl a nemennosť hraníc. Na popud ruského cára Alexandra I. podpísali ešte vyhlásenie pod názvom Svätá aliancia. Vyhlásenie opúšťalo osvietenské myšlienky a jeho signatári mali zabrániť šíreniu revolučných myšlienok vo svojich krajinách, čo bol krok späť.Nasledujúcich 30 rokov žila Európa pod vplyvom záverov a politiky Viedenského kongresu. Toto obdobie nazývame podľa jej hlavného tvorcu aj „Metterni-chovou érou". Napriek tomu myšlienky Veľkej francúzskej revolúcie a odpor proti absolutizmu nezanikli. Prejavilo sa to v 20. rokoch v Taliansku, Španielsku, Portugalsku, Grécku i v Rusku. V roku 1830 nová revolúcia vo Francúzsku zmietla Bourbonovcov, Belgicko obnovilo svoju nezávislosť a Poliaci znovu povstali za svoju samostatnosť. Vývoj Európy napriek všetkej húževnatosti Mettemícha a jeho spojencov nezadržateľne smeroval k novému veľkému revolučnému výbuchu.