Politický program SlovákovIdey Veľkej francúzskej revolúcie, ktoré ožili v revolučných rokoch 1848-1849, prenikli aj do mnohonárodnostnej habsburskej monarchie. Absolutistický nepružný policajný systém kancelára Metternicha vyvolal v ríši všeobecnú nespokojnosť. Demokratické sily sa dožadovali politickej slobody, roľníci zrušenia poddanských povinností a porobené národy práva na sebaurčenie.Vývoj politickej situácie na Slovensku vyhrotila roku 1848 neúroda z predchádzajúceho roka a z nej vyplývajúci hlad. Ľudovít Štúr, ako poslanec za mesto Zvolen v uhorskom sneme, na zasadaní v Bratislave vystúpil s požiadavkou zrušiť poddanstvo výkupom, Dôrazne žiadal aj uzákonenie politických práv ľudu, najmä možnosť voliť svojich zástupcov do snemu, a zrovnoprávnenie všetkých národov a národností Uhorska^ Keď prišla správa o vypuknutí revolúcie vo Viedni a v Pešti v marci 1848, uhorský snem tzv. marcovými zákonmi odhlasoval zrušenie poddanstva za štátne výkupné a personálnu úniu Uhorska s Rakúskom.Poddanstvo na Slovensku bolo síce zrušené, ale nedôsledne. Slobodní sa stalilen urbariálni roľníci (zapísaní v urbári), kým ostatní, ktorých bola na Slovenskuväčšina, museli naďalej platiť poddanské dávky. Táto skutočnosť čoskoro vyvolala roľnícke nepokoje na Záhorí i v Turci. Nespokojných roľníkov v Honte viedol básnik Janko Kráľ a jeho priateľ, učiteľ Ján Rotarides. Obidvoch uhorské úrady uväznili a dokonca im hrozil trest smrti.Marcové zákony však nedávali Slovákom nijaké záruky na splnenie ich národných požiadaviek) Program, ktorý sformuloval maďarský poslanec Lajos Kossuth. neuznával Slovákov za národ. Na podporu politických práv zvolávali národovci ľudové zhromaždenia so štátoprávnym programom (napr. Brezová pod Bradlom) a rozširovali aj propagačné letáky Bratja Slováci, ktorých autorom bol Hurban.Slovenská politická aktivita napokon vyústila do vytvorenia vrcholného programu slovenskej politiky. Žiadosti slovenského národa z 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši vypracovali Michal Miloslav Hodža, Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Štefan Marko Daxner a Ján Francisci. Program mal 14 bodov. Žiadal uznanie rovnoprávnosti Slovákov v Uhorsku, pričom sa Uhorsko malo premeniť na krajinu rovnoprávnych národov, ktoré by mali vlastné snemy, rovnoprávne nastúpenie v celouhorskom sneme, právo používať materinský jazyk ako úradný a vyučovací vo všetkých typoch škôL Požiadavky dopĺňalo právo na vlastnú zástavu, hymnu a na velenie vojsku. Nastolila sa tak požiadavka fede-ralízácie krajiny. Ďalej Žiadosti obsahovali aj demokratické požiadavky: všeobecné a rovné hlasovacie právo a zrušenie poddanstva bez výkupu.V poslednom bode žiadali oslobodenie J. Kráľa aj. Rotaridesa z väzenia.Žiadosti slovenského národa bolí prvým slovenským uceleným politickým a štátoprávnym programom, ktorý bol nielen národný, ale aj hlboko demokratický. Uhorská vláda na ne reagovala vydaním zatykačov na slovenskú politickú .reprezentáciu, ktorá sa musela uchýliť do Čiech. Tu sa zúčastnili na rokovaní Slovanského zjazdu v Prahe, ktorý mal zjednotiť požiadavky všetkých Slovanov žijúcich na území habsburskej monarchie. Naši politici sa vyslovili za utvorenie zväzu slovanských národov monarchie, ale pridržiavali sa ešte uhorskej štátnosti. Slovanský zjazd predčasne ukončilo júnové povstanie v Prahe, do ktorého sa na strane českých povstalcov zapojili aj slovenskí delegáti.Po dramatických udalostiach v Uhorsku aj v Prahe slovenskí politici pochopili, že obdobie pokojného vyjednávania s Maďarmi i s Viedňou sa skončilo. Začali uvažovať o vojenskom riešení situácie, preto na Slovanskom zjazde nadviazali kontakty s južnými Slovanmi v habsburskej monarchii.