Systém Rh- faktor


Názov Rh pochádza z názvu opice Macacus rhesus (vrešťan hrdzavý), nakoľko sa u nich systém týchto aglutinogénov pozoroval po prvýkrát. Ľudia s týmto faktorom sa označujú ako Rh pozitívny (Rh+) a ľudia, ktorým tento faktor chýba ako Rh negatívny (Rh-). Keby sme Rh negatívnemu človeku podali pri transfúzii Rh pozitívnu krv, organizmus príjemcu by začal proti nej vytvárať protilátky, čím by nastala hemolýza (rozpad červených krviniek), pri ktorej povrchová membrána krviniek praská a uniká hemoglobín.

Rh faktor zohráva dôležitú úlohu aj z hľadiska rodičovstva. Nebezpečná situácia môže nastať, ak je gravidná žena Rh negatívna a plod vyvíjajúci sa v jej tele Rh pozitívny. Krv matky a plodu sa nemieša, ale v placente môže nastať určitý priesak krvi z tela plodu do krvného obehu matky. Na pozitívny Rh faktor plodu zareaguje telo matky tvorbou protilátok, ktoré sa placentou dostanú do krvi plodu a spôsobia hemolýzu.


Ochorenia krvi

  • anémia, málokrvnosť – pokles množstva červených krviniek

  • leukémia - nádorová porucha tvorby bielych krviniek

  • hemofília - porucha zrážania krvi

  • sepsa - otrava krvi

  • AIDS (Acquired Immuno Deficiency Syndrome, syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti)– smrteľné infekčné ochorenie, spôsobené vírusom HIV (human immunodeficiency virus). Podstatou ochorenia je skutočnosť, že vírus HIV ničí lymfocyty T4 – biele krvinky zabezpečujúce aktivitu ostatných bielych krviniek. Po zničení lymfocytov T4 človek stráca imunitu, aj keď sú biele krvinky prítomné. Ochorenie sa prenáša krvou a pohlavným stykom.

IMUNITA

Imunita - odolnosť proti pôvodcovi choroby alebo jedu, nádoru alebo transplantátu.

Antigény – cudzorodé látky, schopné vyvolať v organizme imunitnú odpoveď.

Imunita:

1. prirodzená (nešpecifická) – je vrodená, prirodzená reakcia organizmu, ktorá si nevyžaduje predchádzajúce stretnutie s antigénom, napr. schopnosť monocytov fagocytovať choroboplodné mikroorganizmy,

2. získaná (špecifická) – viaže sa na funkciu lymfocytov T a B, výsledkom je tvorba špeciálnych protilátok ako reakcie na prítomnosť antigénu, ktorý ich tvorbu vyvolal, vznikajú bunky s imunologickou pamäťou.

IMUNIZÁCIA – umelé navodenie imunity organizmu

  1. aktívna imunizácia – dodanie antigénu do organizmu a sám organizmus si vytvára protilátky, napr. prevencia infekčných chorôb očkovaním

  2. pasívna imunizácia – dodanie izolovaných látok alebo séra s protilátkami do organizmu, ak je potrebné navodiť proti antigénu imunitu okamžite

Použitá literatúra:

  • Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.

  • Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.


Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová