Od pradávna si ľudia vymýšľajú stroje a pomôcky, ktoré by im uľahčovali prácu s číslicami. Už pred piatimi tisícmi rokov sa v Malej Ázii objavil stroj, nazývaný abakus – počítacia pomôcka založená na systéme korálok ktoré sa na tyčkách kĺzajú hore a dole. V sedemnástom storočí boli postavené prvé logaritmické tabuľky, po nich nasledovalo i logaritmické pravítko. Objavujú sa aj prvé počítacie stroje, ktoré pracovali na princípe ozubených kôl. Boli to rôzne pokladne a mechanické kalkulátory, ktoré pretrvali až do dvadsiateho storočia, ale prvá kalkulačka bola od Blaise Pascala, ktorá vedela sčítať a odčítať. Skonštruoval ju pre svojho otca – daňového úradníka v 17.stor. História vývoja samočinných počítačov sa začína odvíjať začiatkom 40 rokov 20. storočia. V roku 1941 konštruuje v Nemecku Konrad Zuse malý reléový samočinný počítač Zuse Z4. Vie sčítať, odčítať, násobiť, deliť a vypočíta druhu odmocninu. Nedarí sa mu však vzbudiť pozornosť armády, preto tento počítač upadá do zabudnutia a je pozdejšie pri jednom z leteckých náletov zničený. V januári 1943 Howard H. Aiken a jeho spolupracovníci na Harvardskéj univerzite uviedli do prevádzky prístroj nazývaný Harvard Mark I. Bol dlhý takmer šestnásť metrov, vážil 5 ton a celkom obsahoval tri štvrte miliónov súčiastok a cez 800 kilometrov drôtených spojov. Bol to elektronický reléový počítač, ktorý používal elektrické impulzy k pohybu s mechanickými súčiastkami. Bol pravdepodobne použitý k výpočtom pri vývoji prvej atómovej bomby. V roku 1944 bol na univerzite v Pensylvánii vo Filadelfii uvedený do prevádzky ENIAC (Electronic Numerator Integrator And Computer) – prvý stroj na svete, ktorý mal všetky architektonické rysy moderných počítačov. Za vývojom ENIACu stáli John W. Mauchly  a John Presper Eckert, obaja elektro – inžinieri a John von Neumann  vynikajúci matematik. ENIAC obsahoval 17 468 elektróniek, okolo päť miliónov pájaných spojov, 10 000 kondenzátorov, 7 000 odporov, 1 300 relé, vážil okolo 30 ton a zaberal plochu asi 310 m2. Jeho spotreba elektrickej energie sa pohybovala okolo 140 kW (toľko vtedy potrebovala na svoje osvetlenie značná časť Filadelfie) a bol chladený dvoma lietadlovými motormi. Bol riadený pomocou elektronických impulzov a robil 5 000 operácii za sekundu, no napriek tomu, dokázal pracovať bez poruchy len 30 sekúnd .Bol dokončený až 16. februára 1946. O rok neskôr  John von Neumann zhotovil a uviedol do prevádzky počítač MANIAC (Mathematical Analyser Numerical Integrator And Computer). Tento počítač bol mimo iného použitý k vývoju vodíkovej bomby. Prvým sériovým počítačom bol elektrónkový UNIVAC firmy Remington, skonštruovaný roku 1951 Eckertem a Mauchlym. O niečo neskôr  boli elektrónky nahradené málo poruchovými tranzistormi. Prvý skutočný programovací jazyk bol FORTRAN pretože využíval matematické symboly a bol vytvorený pre vedecké účely. Od roku 1958 sa začínajú objavovať modely relatívne malých osobných počítačov vďaka vynájdeniu integrovaného obvodu a malého čipu. V roku 1977 Bill Gates a Paúl Allen oficiálne zakladajú spoločnosť Microsoft. Prvým operačným systémom bol MS-DOS, ktorý bol veľkým skokom kupredu vo vývoji počítačov. Prvý PC s operačným systémom MS-DOS uvádza v roku 1981 spoločnosť IBM. Roku 1983 sa začína používať disketa, ktorá úspešné nahradila doposiaľ používanú magnetickú pásku. V roku 1985 Microsoft vyvinul, pre IBM PC, Windows 1.0, čo bola zdokonalená verzia MS-DOS. Roku 1989 Tim Bernes-Lee vynašiel World Wide Web, programovací jazyk, pomocou ktorého sú tvorené webové stránky na Internete. Po štyroch rokoch od začiatku 90-tych rokov vzniká prví procesor s vlastním menom - Pentium. Windows 95 je na svete. Potom prišla verzia Windows 98 , W 98 plus , W milénium , W 2000 , W xp , a tiež kancelárske balíky Office . Vedúcu pozíciu diskiet preberajú CD-čka  a okrem procesoru začali hrať veľkú rolu i grafické akcelerátory. Počítače sa spojili do celosvetovej sieti Internet. Objavil sa štandard ATX, smerujúci k začleneniu všetkých dôležitých komponentov do základnej dosky, nečakane pomaly nastupuje DVD. Dnes je štandardom na počítači CD-ROM, CD/DVD napalovačka  a staré monitory CRT už pomaly, ale isto, nahradzujú nové LCD. To, čo dnes ponúka trh ako nové , je už v laboratóriách vývojových firiem staré.