Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
Jednou z požiadaviek pri začlenení Slovenskej republiky medzi členské krajiny EÚ bola aj povinnosť v rámci svojich záväzkov prispievať k zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkových zdrojoch. Týmto spôsobom sa majú znížiť negatívne dopady na životné prostredie a taktiež veľká závislosť Európskej únie na dovážaní fosílnych palív. Jednou z možností ako chrániť životné prostredie a nevyčerpávať neobnoviteľne prírodné zdroje je využívanie veternej energie.
V minulosti sa veterná energia využívala veternými mlynmi, ktoré sa využívali na mletie obilia, čerpanie vody a podobne.
V súčasnej dobe vyrábajú moderné veterné turbíny elektrickú energiu.
Veterná elektráreň
Komponenty veternej elektrárne
· Rotor
· Generátor
· Prevodovka
· Systém natáčania do smeru vetra
· Stožiar a rám strojovne
· Regulačný systém
Veterné elektrárne delíme
-
Na základe výkonu:
- Malé – výkon do 20 kW
- Stredné – výkon 20 – 50 kW
- Veľké – výkon nad 50 kW
-
Na základe spracovania vyrobenej energie:
- do 5 kW – prevažne nabíjanie akumulátorov
- od 5 kW do 20 kW – dodávanie do siete alebo ohrev úžitkovej vody
- od 20 kW – takmer výhradné dodávanie elektriny do siete
-
Podľa konštrukcie:
- zariadenia disponujúce s vertikálnou osou rotácie
- zariadenia disponujúce s horizontálnou osou rotácie
Negatívne vplyvy veternej elektrárne na životné prostredie
Veterné elektrárne počas svojej prevádzky produkujú akustické a optické emisie.
Hluk
Hluk zaraďujeme k akustickým emisiám veterných elektrární.
Hlučnosť je najčastejším negatívnym vplyvom veterných elektrární na životné prostredie človeka.
V krajinách Európskej únie boli zavedené určité normy, ktoré vymedzuje minimálne vzdialenosti veterných elektrární od určitých objektov.
Napríklad: Mestá – vzdialenosť 1000 m
Vidiecke sídla - vzdialenosť 500 m
Les – vzdialenosť 200 m
Diaľnica - vzdialenosť 100 m.
Rozlišujeme dva druhy hluku, ktorý produkujú veterné elektrárne, a to:
-
Mechanický hluk – produkuje ho mechanický pohyb strojovne.
-
Aerodynamický hluk– spôsobuje ho obtekanie vetra okolo listov rotora.
Optické emisie
-
Emisie svetla– tvorí sa stroboskopický efekt – svetelné lúče sa odrážajú od listov rotora
-
Emisie tieňa– konštrukcia elektrárne vrhá tieň.
Vplyv veterných elektrární na:
Pôdu – veterné elektrárne zaberajú plochy pôdy.
Vodu – pravdepodobnosť výskytu úniku škodlivých látok je nízka, vzhľadom k vysokému nároku, ktorý je kladený na hydraulický systém veternej elektrárne a krátku dobu realizácie samotnej stavby.
Ovzdušie – veterné elektrárne nemajú negatívny vplyv na klímu a ovzdušie
Pozitíva využívania veternej energie
-
Ušetrenie neobnoviteľných zdrojov paliva
-
zamedzenie produkcie CO2, ktoré vzniká pri spaľovaní fosílnych palív
-
zamedzenie produkcie plynných emisií (SOx, NOx)
-
zamedzenie produkcie pevných a kvapalných odpadov
-
zamedzenie produkcie tuhých úletov
-
zamedzenie produkcie odpadového tepla uvoľneného do atmosféry alebo vôd.
Slovensko má potenciál veternej energie cca 600 GWh/r, oproti prímorským štátom. Na území SR je málo lokalít, ktoré sú vhodné k inštalácii veterných turbín, kde priemerná rýchlosť vetra dosahuje aspoň 5 m/s. Dobré veterné podmienky sa často nachádzajú v chránených územiach, alebo národných parkoch, kde je výstavba zakázaná.
Použitá literatúra: Trvalo udržateľný rozvoj, Demo, Bielek, Hronec, str. 249, 250
http://www.zdruzeniepcola.org/view.php?cisloclanku=2008101301
http://www.windpower.sk/articles/345/345_b_1.jpg
http://www.windpower.sk/?a=article&id=326
http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://www.zves.sk/lite-cms/img/web/ewea-mapa2.gif&imgrefurl=http://www.zves.sk/o-veternej-energii.html&h=466&w=604&sz=48&tbnid=1Iqy86DdPKr7DM:&tbnh=104&tbnw=135&prev=/images%3Fq%3Dveterna%2Benergia&hl=sk&usg=__0i2EAckqOw8yInDg3sNCCPs89yU=&ei=pN3uS4ynCZmCmwOgvsTvCw&sa=X&oi=image_result&resnum=7&ct=image&ved=0CDAQ9QEwBg
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Windenergy.jpg