Organizovanie a riadenie štátu je veľmi komplikovaná a zložitá činnosť. Aby každý štátny orgán vedel, kde sú hranice jeho moci, a niesol zodpovednosť len za to, čo má pridelené, vytvorili ľudia ústavu - základný zákon štátu. V ústave sú obsiahnuté usporiadania štátu, deľba štátnej moci, zásady samosprávy a štátneho občianstva, štátne symboly, základné práva a slobody, právomoci a vzájomné vzťahy medzi občanmi a štátom. Takýto obsah má aj Ústava SR prijatá 1. 9. 1992. Ústavu Slovenskej republiky tvorí: preambula9 hláv 156 článkovPreambula vychádza z historického vývoja na území Slovákov a vyjadruje ciele a hodnoty, ktoré sa štát usiluje dosiahnuť. V prvej hlave, v základných ustanoveniach je Slovenská republika definovaná ako zvrchovaný, demokratický a právny štát. Štátna moc pochádza od občanov, tí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo.Pre občanov je najdôležitejšia druhá hlava, ktorá zaručuje základné ľudské práva a slobody, bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery, politického zmýšľania, národného a sociálneho pôvodu, príslušnosti k etnickej skupine a majetku.Tretia hlava ústavy upravuje otázky hospodárstva, štvrtá hovorí o územnej samospráve - obci a vyššom územnom celku.V 5., 6. a 7. hlave sú vymedzené právomoci zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci.Ôsma hlava je o prokuratúre, deviata obsahuje záverečné ustanovenia.Ústava zaručuje množstvo práv, ale špeciálne neupravuje povinnosti občanov. Tie majú zvyčajne formu zákazu a musia mať oporu v zákone.Zhrnutie :Ústava je základný zákon štátu. Zakotvuje štruktúru a vzťahy štátnych orgánov, definuje ich právomoci a kompetencie. V ústave sú tiež základné ľudské práva a slobody, ktoré sa štát zaväzuje uznať a chrániť. Ústava SR bola prijatá 1. 9. 1992.