PRÁVNY ŠTÁT   - taký typ politického režimu, v ktorom štátnu moc ohraničuje a limituje právo - nikto sa nesmie postaviť nad zákon – panstvo zákona (rule of law) - základom práva je demokraticky zvolená ústava Právny štát charakterizujú 3 znaky: 1. moc sama seba obmedzuje - zákony platia rovnako pre všetkých (pre občanov aj štát) - moc nemôže ísť ani o krok ďalej, ako jej dovoľujú zákony – zákony presne určujú, čo je možné urobiť (policajt – kedy zbraň, kedy zatknúť, na daňovom úrade akú daň) - dochádza k deľbe moci: zákonodarná, výkonná, súdna – zabráni sa tak koncentrácii moci – kontrola (viď politológia) 2. občan môže robiť všetko, čo zákony nezakazujú – čo nie je zakázané, je povolené; nemôže byť za rovnakú vec odsúdený viackrát   3. garancia dodržiavania ľudských a občianskych práv - Občan právneho štátu má právnu istotu, že štátna moc bude postupovať v súlade s ústavou. Vie, že ak urobil niečo, čo mu zákon zakazoval, a hrozí mu trest, nezávislý súd vždy rozhodne iba podľa práva. Každý človek má právo na spravodlivý súdny proces, v priebehu ktorého súd skúma a zvažuje všetky okolnosti jeho protiprávneho skutku.   NÁPRAVA NEZÁKONNOSTI V PRÁVNOM ŠTÁTE Aj v právnom štáte sa musí počítať s porušeniami práva, preto má vytvorené možnosti nápravy nezákonného stavu. Patrí medzi ne: 1. zabezpečenie súladu všetkých právnych predpisov s ÚSR (zrušenie alebo zmena PN, ktoré sú v rozpore s ústavou) – stane sa, že si niektoré zákony protirečia – všetky zákony musia byť v súlade s ÚSR Ústavný súd – rieši sporné otázky, výklad ústavy, ústavných zákonov. Nie je to tak všade, napr. v USA to rieši najvyšší súd Rozhodnutie o súlade: - zákonov (s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zákonmi), nariadení vlády, všeobecne záväzných predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, všeobecne záväzných nariadení. Návrh na začatie konania pred ústavný súd: ústavná sťažnosť – písomne v akej veci, kto, aké rozhodnutie chce, odôvodnenie návrhu a dôkazy. Podať návrh môžu: - poslanci (min. 1/5) - prezident - vláda - generálny prokurátor - súd - občan / organizácia, ak boli porušené základné práva a slobody Proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. 2. nezávislosť súdnictva – pilierom PŠ je nezávislé súdnictvo - sudcovia sa pri rozhodovaní neriadia ničím iným len právom a svojim svedomím – tzv. sudcovská nezávislosť. Na to nadväzuje nezlučiteľnosť (sudca s inými...) - statusová nezávislosť – ich funkcia je trvalá (zosadiť ich možno len vo výnimočných prípadoch) - nepreložiteľnosť sudcu  (z prípadu na prípad – zaujatosť) - anonymné prideľovanie prípadov   3. opravné prostriedky - rozhodnutie súdu nemusí byť správne, opravnými prostriedkami sa môžeme domáhať, aby súd preskúmal rozhodnutie súdu a urobil nápravu. Riadne OP = odvolanie (trestné veci 8 dní, občiansko – právne 15 dní, ak nie – právoplatné) - odvolanie tomu súdu, ktorý rozhodol, zaoberať sa ním však bude vyššia inštancia - odvolanie súd môže: potvrdiť, zmeniť, vrátiť Mimoriadne OP = dovolanie - dovolanie môže: potvrdiť, vrátiť 4. petičné právo – podnet od občanov - patrí medzi základné práva a slobody (v ústave 2. hlava) - možno vyhlásiť iba petíciu, ktorá nenarušuje iné práva a slobody - Petičný výbor – štátny orgán petíciu príjme a do 30 dní musí odpovedať 5. kontrola: - verejná (vonkajšia): tlač, masmédiá - vnútorná: rôzne druhy kontrol zo strany poverených.   * referendum - je hlasovanie, ktorým voliči celého štátu alebo niektorej z jeho častí rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu. Je to jedna z  metód priamej demokracie. Na zorganizovanie referenda k závažnej otázke verejného záujmu, potrebujeme väčšinu v parlamente, alebo petíciu s podpismi aspoň 350 000 podpismi občanov SR, ktorou sa obrátime na prezidenta republiky. Ten vyhlasuje referendum, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada SR, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady SR. Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom Slovenskej republiky. Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada SR rovnako ako zákon. *plebiscit alebo ľudové hlasovanie je nástroj priamej demokracie, v ktorom všetci občania s volebným právom môžu hlasovať o nejakej závažnej politickej otázke, napríklad o suverenite, hraniciach (štátu, obce) a pod. Na rozdiel od referenda sa plebiscit nevyhlasuje vo vopred ústavou určených prípadoch, ale podľa potreby alebo požiadaviek občanov (petícia).