Systém slovenského práva 1. Štátne (ústavné) právo - upravuje najvýznamnejšie spoločenské vzťahy, najmä v ústave a ústavných zákonoch. Zakotvuje: - záväznú formu štátu (republika...) - ekonomické základy spoločnosti (formy vlastníctva) - princípy organizácie a fungovania štátnej moci - postavenie a pôsobnosť zákonodarných orgánov - základné práva a povinnosti občanov - spôsob voľby poslancov - kompetencie orgánov - ustanovenia o štátnom znaku, zástave a hlavnom meste Ústava – je najvyšší zákon každého štátu, má najvyššiu právnu silu – nemôže jej protirečiť žiadny zákon. Je základom právneho poriadku každého štátu. Ústava SR – bola prijatá 1. septembra 1992, slávnostne ju podpísali a vyhlásili 3. 9. 1992., platí od 1. januára 1993. Štruktúra: - ústava sa skladá z preambuly a 9 hláv, ktoré sa ďalej členia na odseky a články. *Preambula: slávnostné vyhlásenie občanov SR, v ktorom vyjadrujú základnú filozofiu ÚSR, ciele a hodnoty, o ktoré sa náš štát usiluje. Vychádzajú z politického, kultúrneho a historického dedičstva predkov. *1. Hlava – Základné ustanovenia: obsahuje všeobecnú charakteristiku SR. - zvrchovaný, demokratický a právny štát - neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo - štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo (priama/nepriama) Štátne symboly: -         štátny znak -         štátna vlajka -         štátna pečať -         štátna hymna Hlavné mesto: Bratislava Pozn. na DÚ znak, vlajka, pečať, hymna *2. Hlava – Základné práva a slobody – vymedzuje základné práva a slobody občanov, zaručuje sa ich neodňateľnosť, nescudziteľnosť, nezrušiteľnosť, všetkým, bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru... *3. Hlava – Hospodárstvo SR – jeho podstatou je sociálne a ekologicky orientovaná trhová ekonomika. - emisná banka, rozpočet, dane, NKÚ – zriadený na kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, štátnym majetkom *4. Hlava – Územná samospráva – jej základom sú obce, ktorých orgánmi sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. *5. Hlava – Zákonodarná moc, referendum – organizácia, fungovanie Národnej rady SR ( zákonodarný orgán, 150 poslancov, volený na 4 roky), princípy volieb, postavenie poslancov; uskutočňovanie referenda   *6. Hlava – Výkonná moc (prezident, vláda) – postavenie prezidenta, jeho právomoci, úlohy  (/min.40 rokov, navrhuje ho min. 15 poslancov alebo petícia podpísaná min. 15000 občanmi, volený v priamych voľbách); postavenie vlády *7. Hlava – Súdna moc (ÚS SR, súdy SR) – postavenie, právomoci a fungovanie ústavného súdu a ostatných súdov *8. Hlava – Prokuratúra *9. Hlava – Prechodné a záverečné ustanovenia 2. Správne právo Upravuje vzťahy týkajúce sa štátnej správy verejných vecí (napr. zdravotníctvo, školstvo, územná správa a iné). Základnou právnou normou je Zákon o správnom konaní a množstvo vyhlášok a nariadení. 3. Občianske právo - základné odvetvie súkromného práva; cieľom je napĺňanie občianskych práv, slobôd, vedie k ochrane osobnosti, majetku; upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb - hlavným prameňom je Občiansky zákonník, ďalej Ústava SR, Občiansky súdny poriadok - účastníkmi občianskoprávnych vzťahov sú fyzické osoby, právnické osoby a štát                     Fyzická soba – jednotlivec; má  právnickú spôsobilosť => práva a povinnosti vzniká narodením, prípadne počatím;  spôsobilosť na právne úkony -  vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou (18 rokov ; výnimočne skôr, napr. manželstvo povolené súdom), môže byť obmedzená alebo zrušená (duševná choroba)                     Právnickými osobami sú: - združenia fyzických alebo právnických osôb, účelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy, firmy. Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina. Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra.   - ak porušíme občiansko právnu normu - vzniká občiansko-právna zodpovednosť    subjektívna zodpovednosť – súd nás uzná vinným a vyvodí z toho sankciu Porušenie právnej normy – úmyselné - úmyselné protiprávne konanie                                               - uvedomujem si, že je toto konanie protiprávne Protiprávne konanie z nedbanlivosti - neuvedomujem si, že moje konanie je protiprávne, ale vzhľadom na  okolnosti by som to mal vedieť  objektívna zodpovednosť - - protiprávne konanie, ktoré však nebolo zavinené priamo našim pričinením (nebolo v našich silách tomu zabrániť)   - občianske právo môžeme rozdeliť na občianske právo hmotné a procesné (upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov) - do hmotného práva patrí napr. dedenie , záväzkové právo ( rôzne zmluvy – darovacia (darca-obdarovaný), kúpna, nájomná, zmluva o pôžičke;  vždy je v zmluve uvedený dlžník – povinný niečo dať, konať.. a veriteľ – oprávnený dané požadovať) , vecné právo, vlastnícke právo)... Dedenie - dediť sa dá zo zákona, alebo zo závetu, alebo z obidvoch naraz - dedenie zo závetu má prednosť - dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa - deti sú neopomenuteľný dedičia    Dedenie zo zákona   1/ V prvej skupine dedia poručiteľove deti, manžel(ka), a to každý z nich rovnakým dielom      - ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho potomkovia   2/ ak nededia potomkovia, dedí v druhej skupine manžel(ka), poručiteľovi rodičia, alebo tí, ktorí žili     s poručiteľom najmenej 1 rok v spoločnej domácnosti (starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní   výživou na poručiteľa )   3/ Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine poručiteľovi súrodenci, a tí, ktorí žili s poručiteľom     najmenej jeden rok  pred jeho smrťou  v spoločnej domácnosti     - ak niektorí so súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičstvo rovnakým dielom jeho (súrodencove) deti   4/ Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, ich     potomkovia (strýkovia, ujovia)   Vydedenie Poručiteľ môže vydediť potomka ak: - natrvalo neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, alebo ak mu neposkytne pomoc v chorobe, alebo v starobe - ak potomok bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody najmenej 1rok nepodmienečne - ak potomok trvalo vedie neusporiadaný život  Dedenie zo závetu   - poručiteľ môže závet napísať buď vlastnou rukou, alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice alebo   v inej písomnej forme za účasti svedkov - aby bol závet platný, musí byť uvedený deň, mesiac, rok napísania a podpis - vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný - ak závet poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí byť vlastnou rukou podpísaný a podpísať ho musia aj dvaja   svedkovia (oni nesmú byť zahrnutý v závete)