Systém slovenského práva 2 - rodinné,trestné
4. Rodinné právo
-
rieši vzťahy vznikajúce v rodine, upravuje vzťahy medzi manželmi navzájom,
medzi rodičmi, deťmi a ďalšími príbuznými. Zaoberá sa taktiež osvojením dieťaťa
a žiadosťami na náhradnú výchovu. Základy rodinného práva sú zaznamenané v
Zákone o rodine. Riadi sa nasledujúci dôležitými zásadami :
- zásada rovnoprávnosti. Postavenie ženy a muža musí byť vo všetkých rodinných
vzťahoch rovnoprávne. Rovnoprávne postavenie platí pre osobné a aj pre
majetkové vzťahy v manželstve / napr. spoločný nájom bytu, pozemku/.
- ochrana. Rodina a manželstvo sú pod ochranou štátu. Rodičia sú povinní riadne
vychovávať svoje deti a majú povinnosť zabezpečiť svojmu dieťaťu duševný a
telesný rozvoj. Do tejto skupiny zaraďujeme i rešpektovanie Deklarácie práv
dieťaťa.
- uzavretie manželstva je založené na dobrovoľnom a slobodnom rozhodnutí. Nikto
nemá právo nejakým spôsobom obmedziť vôľu občana pri výbere manželky, manžela,
pokiaľ je ten občan spôsobilý uzavrieť manželstvo.
- zásada monogamie – manželstvo jedného muža a jednej ženy. Porušenie tejto
zásady sa trestá. Na Slovensku nie je povolené tzv. polygamné manželstvo –
manželstvo jednej osoby s niekoľkými osobami.
- členovia rodiny si musia navzájom pomáhať / morálna pomoc, materiálna pomoc/.
Navzájom si musia pomáhať manželia ale aj dieťa, ktoré žije spolu s rodičmi v
jednej domácnosti.
Manželstvo
Manželstvo môžu uzavrieť dve plnoleté osoby opačného pohlavia, musia byť
spôsobilé na právne úkony a na uzavretie manželstva. Uzavretie manželstva je
slobodné a dobrovoľné.
Aby však manželstvo bolo právoplatné, musia byť splnené nasledovné podmienky:
-predložiť žiadosť a potrebné doklady
/ bydlisko, stav a vek snúbencov)
- pri uzavretí manželstva musia snúbenci
vyhlásiť, že spolu vstupujú do manželstva
-vyhlásiť, že nepoznajú okolnosti
vylučujúce uzavretie manželstva
-vyhlásiť, že obaja navzájom poznajú
svoj zdravotný stav
-urobiť vyhlásenie týkajúce sa ich
priezviska a priezviska ich detí. Iné spoločné priezvisko si snúbenci zvoliť
nemôžu.
Existujú však aj okolnosti, ktoré uzavretie manželstva vylučujú:
-občan nemôže uzavrieť
manželstvo so ženatým mužom alebo vydatou ženou. Nové manželstvo môže vzniknúť
až po zaniknutí predošlého manželstva.
-manželstvo medzi blízkymi
príbuzenskými vzťahmi je nemožné
-manželstvo nemôže uzavrieť maloletá
osoba, iba ak by dal súd zo závažných dôvodov súhlas
-ak je jeden zo snúbencov nespôsobilý
na právne úkony, tak manželstvo nemožno uzavrieť Trvanie manželstva ovplyvňujú
rôzne faktory, ako napríklad vzájomné rešpektovanie, súdržnosť, zodpovednosť za
postaranie sa o rodinu.
Zánik manželstva môže nastať ak:
-nastane smrť jedného z
manželov
-jeden z manželov je vyhlásený za
mŕtveho
-nastane rozvod
Rozvod vzniká súdnym rozhodnutím. Nastáva vtedy, ak manželstvo nemôže naďalej
spĺňať svoje poslanie a nie je takmer žiadna nádej na obnovenie spolužitia. Ak
nastane rozvod v rodine s maloletými deťmi, súd prihliada na záujmy týchto
detí. Určí, kto a ako má prispievať na výživu detí a taktiež určí styk rodičov
s deťmi.
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi
Rodičia majú povinnosť sústrediť
sa na výchovu a výživu svojich detí a taktiež sú povinní dieťa zastupovať a
spravovať ich veci / napr. dieťa môže vlastniť určitý majetok, ale kým je
maloleté, tento majetok spravujú jeho rodičia/.
Práva a povinnosti sa však vzťahujú na obidve strany. To znamená, že dieťa,
ktoré žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, musí im nejakým spôsobom pomáhať /
avšak v rámci svojich možností/. Rodič má právo požadovať plnenie týchto
povinností. Táto situácia nastáva, ak je dieťa maloleté a nemá vlastný príjem.
Môže však nastať situácia, kedy v spoločnej domácnosti s rodičmi žije už
plnoleté dieťa s vlastným príjmom. V tomto prípade je dieťa povinné uhradiť
určité potreby rodiny. Tieto povinnosti upravuje ďalej Občiansky zákonník.
Náhradná rodinná výchova dieťaťa
Môže vzniknúť v nasledujúcich formách:
-dieťa zverené inému občanovi namiesto rodičov / starí rodičia, teta .../
-dieťa zverené opatrovníkovi
-dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti
Náhradná rodinná výchova vzniká rozhodnutím súdu. Súd rozhodne, komu bude
maloleté dieťa zverené do výchovy. Osoba, ktorej bude dieťa zverené, získava
všetky práva i povinnosti rodiča. Pravému rodičovi však stále zostáva
vyživovacia povinnosť voči dieťaťu. Ak nastane smrť rodičov alebo rodičia
neprejavujú záujem o dieťa, poprípade je známe týranie dieťaťa, dieťa je zverené
do výchovy súrodencov / plnoletých/, starých rodičov alebo prarodičov.
Poznáme dva typy náhradnej rodinnej výchovy:
- adopcia (osvojenie) - prijatie cudzieho dieťaťa do vlastnej starostlivosti
- pestúnska starostlivosť
5.Trestné právo
-je súhrn právnych noriem, kt.
chránia štát a občanov pred nežiaducim konaním;
upravuje a riadi povinnosti, kt. má občan k ostatným spoluobčanom a k
celej spoločnosti
- rozlišujeme trestné právo hmotné
a procesné:
trestné právo hmotné (Trestný
zákon) - stanovuje, čo je trestným činom a aký trest možno zaň uložiť
trestné právo procesné (Trestný
poriadok) - upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní pri
zisťovaní trestných činov, pri rozhodovaní o nich a pri výkone rozhodnutia /i pri predchádzaní
a zamedzovaní trestnej činnosti/
Trestný čin
-trestný
čin je prečin a zločin
Prečin
a) trestný čin
spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť
rokov.
Trestný čin
- je čin, kt. je nebezpečný pre spoločnosť a ktorého znaky sú uvedené v
Trestnom zákone.
- trestný zákon rozdeľuje trestné činy do dvanástich oddielov:
•Trestné činy proti republike - vlastizrada, teror, vyzvedačstvo, vojnová
zrada, vyzradenie štátneho tajomstva a pod.
•Trestné činy hospodárske- neoprávnené podnikanie, falšovanie peňazí,
neoprávnené prevádzkovanie lotérií, krátenie daní, porušovanie autorských práv
a pod.
•Trestné činy proti poriadku vo veciach verejných- útok na verejného činiteľa,
zneužívanie právomoci verejného činiteľa, korupcia, neohlásenie trestného činu,
krivá výpoveď svedka a pod.
•Trestné činy všeobecného ohrozenia- ohrozenie bezpečnosti lietadla alebo
plavidla, ohrozenie životného prostredia, nedovolené ozbrojovanie, šírenie
omamných látok, jedov a pod.
•Trestné činy hrubo narušujúce občianske spolužitie- hanobenie rasy a národa,
šírenie poplašnej správy, opilstvo, výtržníctvo, týranie zvierat, neposkytnutie
pomoci a pod.
•Trestné činy proti rodine a mládeži- dvojité manželstvo, opustenie dieťaťa,
zanedbanie povinnej výživy, týranie, únos, ohrozenie mravnej výchovy mládeže,
podávanie alkoholu mladistvým a pod.
•Trestné činy proti životu a zdraviu- vražda, ublíženie na zdraví
•Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti- obmedzovanie osobnej
slobody, lúpež, vydieranie, znásilnenie, pohlavné zneužívanie a pod.
•Trestné činy proti majetku- krádež, sprenevera, podvod, úžera
•Trestné činy proti ľudskosti- genocída, mučenie
•Trestné činy proti brannosti a civilnej službe- neplnenie odvodovej
povinnosti, obchádzanie brannej povinnosti, nenastúpenie na civilnú službu
•Trestné činy vojenské- neuposlúchnutie rozkazu, urážka medzi vojakmi,
dezercia, zbabelosť pred nepriateľom, nesplnenie bojovej úlohy
Trestný čin môže byť spáchaný úmyselne alebo z
nedbanlivosti:
- 1. úmysel – DOLUS –
a) priamy úmysel – páchateľ chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený
trestným zákonom (krádež bicykla, vražda…),
b) nepriamy úmysel – páchateľ nechcel
spáchať daný trestný čin, ale musel vedieť, že takýmto konaním môže tento čin
spáchať (napr. pri bitke niekoho zabije),
- 2.
nedbanlivosť – CULPA -
a) vedomá nedbanlivosť – páchateľ vedel, že môže porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom, ale sa spoliehal, že také porušenie alebo
ohrozenie nespôsobí (napr. vodič motorového vozidla prejde cez plnú čiaru,
zanedbanie povinnej výživy rodiča),
b) nevedomá nedbanlivosť – páchateľ nevedel, že
svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci to mal a
mohol vedieť (napr. ohrozenie životného prostredia).
Priestupok
- nie je trestný čin
- je zavinené konanie, kt. porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je označené ako priestupok v Zákone o
priestupkoch
popri závažných previneniach, akými sú trestné činy, predstavujú priestupky
menej nebezpečné konanie
- medzi priestupky patrí napr. aj predaj alkoholu mladistvým, zanedbanie
školskej dochádzky, zničenie občianskeho preukazu alebo pasu, neoprávnené
užívanie vedeckej alebo umeleckej hodnosti alebo titulu, ublíženie na cti
urážkou alebo vydaním na posmech....
- ako priestupok proti majetku je hodnotený len čin, pri kt. škoda nepresiahla
výšku minimálnej mesačnej mzdy. Pri prekročení tejto hranice už ide o trestný
čin.
Subjekt trestného činu
- je páchateľ
- deliktuálne /trestne/ spôsobilým subjektom
je fyzická osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila 14 rokov a je príčetná /je schopná
chápať nebezpečnosť svojho činu pre spoločnosť a ovládať svoje konanie/;
pre sexuálne trestné činy je hranica 15 rokov
- páchateľ je ten, kto
trestný čin spáchal sám
-
spolupáchatelia /2 a viac/ vykonajú trestný čin spolu, ale za trestný
čin zodpovedá každá osoba tak, ako by ho spáchala sama, bez ohľadu na to
akým spôsobom k nemu prispela
- to sa
zohľadňuje až pri stanovení druhu a výšky trestu
- účastník trestného
činu svojim konaním síce nenapĺňa priamo skutkovú podstatu trestného činu,
ale s úmyselným trestným činom
bezprostredne súvisí
- účastník mohol
naplánovať alebo organizovať trestný čin, naviedol iného na trestný čin alebo
poskytol pomoc pri spáchaní trestného činu /organizátor, návodca, pomocník/
priťažujúcu okolnosť - vyššia trestná sadzba(napr. z obzvlášť
zavrhnutiahodnej pohnútky, spáchal trestný čin verejne, zneužil na spáchanie
trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná, spáchal trestný čin ako
organizátor, bol už za trestný čin odsúdený, zneužil svoje zamestnanie,
povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej výhody, spáchal
trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti)
poľahčujúce okolnosti – napr. spáchal
trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, v dôsledku nedostatku
vedomostí alebo skúseností, v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej
choroby, spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba
vo vyššom veku, pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, spáchal trestný čin v
dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil, pod vplyvom tiesnivých osobných alebo
rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, spáchal trestný čin, odvracajúc
útok alebo iné nebezpečenstvo, viedol pred spáchaním trestného činu riadny
život, pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo
dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu, priznal sa k spáchaniu trestného činu a
trestný čin úprimne oľutoval, sám oznámil trestný čin príslušným orgánom,
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo prispel k
odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo
teroristickej skupiny.
Trest
- je jedným z prostriedkov
štátneho donútenia, ktorý v mene štátu ukladajú príslušné súdy
v trestnom konaní
- spôsobuje sa ním určitá ujma
páchateľovi za spáchaný trestný čin
Druhy trestov
- peňažný trest ¦ podmienečné
odsúdenie k odňatiu slobody (do 2 rokov; ak viedol riadny život), ¦ zákaz
činnosti ¦ zákaz pobytu ¦ prepadnutie veci ¦ prepadnutie majetku ¦ vyhostenie
¦ nepodmienečný trest odňatia slobody ¦
strata čestných titulov a vyznamenaní (vojenskej hodnosti) ¦
výnimočný trest odňatia slobody (nad 15
rokov a doživotie)
Trest odňatia slobody v nápravnovýchovných zariadeniach
- sa vykonáva diferencovane
v troch nápravnovýchovných skupinách:
1.
skupina: ak nebol
odsúdený v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody /väzby/
- môžu chodiť na priepustky,...do práce,...
2.
skupina: ak bol
odsúdený v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody
- obmedzený počet návštev, balíkov,...
3.
skupina: ak ide
o nebezpečného recidivistu, odsúdeného zo závažných trestných činov
- vychádzky v uzavretom priestore,...