ZÁKLADNÉ PSYCHOLOGICKÉ SMERY     1.PSYCHOANALÝZA (hlbinná psychológia) -vysvetľuje duševný život človeka na základe jeho nevedomých procesov - zakladateľ je Sigmund Freud . -východiskom jeho učenia je existencia NEVEDOMIA, ktoré je čiastočne silou vytesnenou z vedomia. -za základné hybné sily považoval pud sexuálny (libido) a pud agresivity, ktoré sa spoločnosť pokúša potláčať svojimi pravidlami. Obmedzenia spoločnosti vedú k tomu, že ich potláča z vedomia do nevedomia. => možný vznik neuróz (Neuróza je zastrešujúci pojem pre rôzne funkčné psychické poruchy, ktoré zahŕňajú pocity úzkosti, strachu a duševnej nerovnováhy. Na rozdiel od psychóz a porúch osobnosti nezasahujú schopnosť pacientov racionálne uvažovať, títo sú preto ľahšie ovplyvniteľní a liečiteľní.) - psychiku osobnosti prirovnáva k ľadovcu. Vrchol, ktorý vyčnieva nad hladinu, nazýva vedomie, je to časť osobnosti, ktorú si jedinec plne uvedomuje. Pod ňou je vrstva predvedomia, obsahuje myšlienky, rozhodnutia, zážitky a konflikty, ktoré si človek uvedomoval, ale potom na nich zabudol. Avšak môže si ich kedykoľvek vybaviť. Veľká spodná časť, ponorená do vody predstavuje nevedomie. Je to bludisko predstáv, skreslených odrazov skutočnosti a želaní, ktoré sú mimo uvedomovania jedinca. - Freud vytvoril štrukturálny obraz 3- dielnej psychiky človeka: Id (ono) - je zásobárňou všetkej energie a obsahuje základné pudy - nazýva ju aj „temnou, neprístupnou časťou“ našej osobnosti, vychádza z nevedomia - je hedonistické, usiluje o potešenie, vyhýba sa bolesti - je iracionálne, riadi sa princípom slasti - sú tam umiestnené všetky hnacie sily a inštinkty, agresívne hnacie sily a inštinkty, libido - ego = ja- vedomie, pokúša sa vysporiadať s tlakmi id, v súlade s normami spoločnosti. Je racionálne, musí koordinovať požiadavky id, superega a okolia, má potláčať pudy, túžby. - superego = nad ja – dalo by sa chápať ako svedomie. Je formované obmedzeniami a pravidlami správania sa zo strany rodičov a spoločnosti, určuje nám, čo je správne a čo nie. SE tlmí pudové tendencie a snaží sa priblížiť k ideálom. Ak je prisilné ID, správanie človeka je patologické. Ak je prisilné SE, je osoba frustrovaná pocitmi viny.   PSYCHOSEXUALNÍ STÁDIA VE VÝVOJI ČLOVĚKA - Freud vyjadril vývoj osobnosti v piatich dynamických štádiách: 1. ORÁLNÍ STÁDIUM ( 0-1,5 roku ) V tomto štádiu je slasť u dieťaťa spojená s ústami => prijímanie potravy, sanie, hryzenie... 2. ANALNI STADIUM ( 1,5-3 roky) - zde je zdroj slasti v oblasti konečníku. V první fázi přináší slast vyprázdnění střev, ve fázi druhé se objevuje slast psychická - dítě prožívá uspokojení z tohoto výkonu, který věnuje rodičům. Kontrola vyprazdňováí probíhá za většího či menšího tlaku ze strany rodičů. To, jak se rodiče staví k problému vylučování a zadržování, je velmi důležité pro pozdější zvládání problematiky dávání a vlastnění. 3. FALICKE STADIUM ( 3-6 let ) Dite zameruje svou pozornost na genitalni oblast, zkouma vlastní pohlavni organy a pestuje sexualni fantazie. Oidipuv komplex (u chlapcu) nebo Elektrin komplex (u divek) vznika tim, ze dite je silne sexualne pritahovano svým rodicem opacneho pohlavi a proto se snazi napodobovat rodice stejneho pohlavi, pricemz k nemu citi nepratelstvi. To u chlapcu evokuje kastracni uzkost (strach z toho, ze budou otcem vykastrovani) a u divek zavideni penisu (divka je frustrovana, protože postrada část anatomie svého otce, tedy penisu). Tyto konflikty se nakonec vyresi procesem identifikace s rodicem stejneho pohlavi. 4. OBDOBI LATENCE ( 6-12 let ) Toto stadium se vyznacuje zdanlivym spankem sexualnich impulsu. Libido je odvadeno do skolni práce, do skupinovych cinnosti a do nove objevenych rekreacnich aktivit. V tomto obdobi dite zapomina sve drivejsi zazitky a impulzy, a prave tuto pametovou zapomenutou latku se psychoanalyticka lecba snazi znovu vratit do vedomi jedince. 5. GENITALNI STADIUM (puberta) Zaverecne stadium detskeho vyvoje, které je vstupem do dospelosti. Cloveku se dostava poteseni ze stimulace genitalnich organu, postupne dosahuje pravych erotickych vztahu a genitalnich projevu. FREUDOVA TEORIE SNU Sny podavaji jasny vhled do nevedomych prani osoby, a poskytl cetne priklady na podporu svého tvrzeni, ze sny jsou ve skutecnosti splnenim nevedomych prani. Sny mají dve casti. Zjevny (manifestni) vyznam – to, co se nam predstavuje, na co jsme schopni se rozpomenout, to, co nam pripada jako opravdovy dej snu. Skryty (latentni) vyznam snu je ten, který se skryva za manifestnim, jeho prava podstata, smysl, který ma objevit psychoanalytik po komplikovanem rozboru.   2. BEHAVIORIZMUS  (behavior = správanie), jeden z najrozšírenejších smerov 20. storočia v USA. Tvrdí, že predmetom psychológie je iba správanie, t.j. vonkajšia, viditeľná činnosť človeka. Princíp behaviorizmu je vyjadriteľný schémou  S-R (S = stimul, R= reakcia). neuznáva vedomie ako predmet vedeckého výskumu a redukuje psychiku na rozličné formy správania, chápaného ako súhrn reakcií organizmu na stimuly vonkajšieho prostredia. Predmetom vedeckého skúmania by malo byť iba pozorovateľné, merateľné správanie organizmu. Zakladateľom behaviorizmu je Watson. Podľa neho zmenami vonkajších predpokladov možno vytvoriť človeka s ľubovoľným správaním.   3. NEOBEHAVIORIZMUS sa vyvinul z behaviorizmu okolo r. 1930. hlavný predstaviteľ je Skinner. NEO-B-H sa zaoberá aj problematikou vedomia. Zaviedli pojem intravenujúca premenná osobnosť = medzi Stimulom  Reakciou dochádza k prepracovaniu podnetov z okolia: S-O-R. pričom O = organizmus. čiže stimul pôsobí na organizmus, kde intervenujúce premenné ovplyvňujú, až potom organizmus odpovedá reakciou.  Problémom NBH je fakt, že nedokáže vysvetliť, čo znamená organizmus, osobnosť.   4. TVAROVÁ, GESTALT PSYCHOLÓGIA. (gestalt = tvar, celok ) jej predstavitelia považujú za predmet psychológie osobnosť človeka ako celostnú jednotu. Celok a časti sa podmieňujú, ale vždy dominuje celok nad časťami. Vnímanie a duševné javy sa skladajú nie z jednotlivých pocitov, ale z celkov – gestaltov. Základom zapamätávania je vyrývanie stôp v CNS.   5. HUMANISTICKÁ PSYCHOLÓGIA (60-te roky USA) CHARAKTERIZUJE Človeka ako celistvú, unikátnu osobnosť, ktorá sa nachádza v procese permanentnej sebaaktualizácie a sebarealizácie. Skúmali hlavne zdravé osobnosti, pocity prázdna, samoty.   6. KOGNITÍVNA PSYCHOLÓGIA (poznávacia) – kognitívni psychológovia považujú za hlavný predmet problémy spracovania informácií z vonkajšieho sveta v mozgu. Venujú sa skúmaniu poznávacích procesov: myslenie, učenie, pamäť, inteligencia.