StSTREDOVEKÁ FILOZOFIA   - presné časové vymedzenie je problematické začiatok: - r.313 Milánsky edikt (zrovnoprávnenie kresťanstva)                 - r.476 zánik Západorímskej ríše                 - r.529 zatvorenie platónskej Akadémie koniec: - r.1492 objavenie Ameriky              - r.1517 Martin Luther vyhlásil svoje tézy              - r. 1492 Gutenberg objavenie kníhtlače - stredoveké myslenie sa vyvíja na pozadí náboženskej viery - oproti antike je nové to, že filozofia ma vychádzať zo zjavenej pravdy, kt. je nadradená pravde rozumu - jediné ozajstné bytie predstavuje boh –tvorca všetkého existujúceho, človek je centrom božej tvorby, boh tvorí ex nihilo - geocentrizmus - rieši sa problém viery a rozumu (náboženstva a filozofie) - problém pozitívnej a negatívnej teológie delí sa na obdobie patristiky a scholastiky   PATRISTIKA (2.-8.st.) - pater = otec - v ranom stredoveku takto naz. autority, akými boli duchovní a kňazi - o šírenie kresťanstva sa usilovali tzv. apologéti (obhajovali kresťanstvo, bojovali proti nepriateľom)  Tertullianus (160 – okolo 220) - riešil problém viery a rozumu  - „Načo sú Jeruzalemu Atény“ – viera nepotrebuje rozum - „Credo, quia absurdum est“ – verím, aj keď je to absurdné; viera vedie k pravde Origenes(184-255) - Boh je nemateriálny, svet stvoril z ničoho - z Boha otca všetko vychádza večným vyžarovaním, ale konkrétne prejavy tohto sveta sú produktom Boha syna (Logos)   Aurelius Augustinus  - sv.Augustinus (354-430) - najzn. diela Vyznania, O pravom náboženstve, O božom štáte, Proti akademikom - do 33 rokov žil bujarým životom (dokonca nemanželské dieťa), pod vplyvom mnícha Ambróza sa obracia ku kresťanstvu - môžem sa mýliť vo veciach vonkajšieho sveta, môžem pochybovať o ich poznaní, ale tým , že pochybujem, uvedomujem si sám seba („Každý, kto si uvedomuje, že pochybuje, uvedomuje si niečo pravdivé a zároveň nadobúda istotu toho, čo si uvedomuje“), a keďže každý človek usiluje o hľadanie pravdy, k pravde dospieva iba pri pohľade na seba samého. Pravdu teda nemožno nájsť mimo človeka („Nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebýva pravda!“) - vo svojom vnútri nachádza človek nevyhnutné pravdy, ktoré platia nadčasovo( princípy matematiky, logiky...). Tieto pravdy máme vďaka Bohu, Boh je totiž ten, kto umožnil našu existenciu, on je tvorcom všetkého existujúceho (ex nihilo) - človek je stredom božej tvorby, bol stvorený na jeho obraz, po páde prarodičov stráca svoju kontinuitu s Bohom a sú tým poznačené aj ďalšie generácie - zaoberá sa problémom existencie zla vo svete (problém teodíceí), ako mohol nekonečne dobrý Boh stvoriť zlo?        - zlo neexistuje – to sa nám len zdá        - zlo – od pádu prarodičov        - zlo je nevyhnutné, aby vyniklo dobro        - „Miluj a konaj, čo chceš“ – človek dostal slobodnú vôľu, koná ako chce, ak koná v súlade s Bohom, koná dobro - koncepcia dejín: dejiny chápe ako boj dvoch ríš. Božia ríša bojuje s ríšou diabla; pozemský štát – je založený na sebaláske, egoizme; nebeský štát je založený na láske k Bohu, vedie až k opovrhovaniu sebou samým     SCHOLASTIKA 1. raná (6.-12.st.) 2. vrcholná (13.st.) 3. neskorá (14.-15.st.)   - scholastika je spojená s rozvojom školstva (lat. schola) - kým patristika stanovila určité dogmy, scholastika si kládla za cieľ ich vyargumentovať, zrozumiteľniť (zbierali sa argumenty pre a proti  - pro et contra) - typický je spor o univerzálie (všeobecniny), kt. je pokračovaním platónsko-aristotelovského sporu                - realisti: považujú univerzálie za reálne existujúce (universalia sunt  realia)                - nominalisti“ univerzálie sú iba mená (universalia sunt nomina)                 1.Raná scholastika Anselm z Canterbury (1033-1109) - kritizoval nominalistov - vzťah viery a rozumu: ani jedna z týchto schopností sama o sebe nie je schopná preniknúť ku kresťanskej pravde; viera musí byť sprehľadnená rozumom; verím, aby som rozumel = „credo, ut intelliagam“ - sformuloval ontologický dôkaz existencie Boha; vychádza z pojmu Boha -> „Boh je ten, nad kt. si nie je možné myslieť nič vyššie“; Boh v našom vedomí vystupuje ako niečo najdokonalejšie. Ak by však Boh existoval iba v našom vedomí, nemohol by byť najdokonalejší, lebo by mu chýbala reálna existencia -> preto musí existovať aj reálne   Peter Abélard (1079-1142) - obrátil Anselmovu tézu (credo, ut intelliagam), pretože nie je možné veriť niečomu, čo nie je najskôr pochopené - jeho stanovisko k problematike univerzálií sa naz. konceptualizmus; podľa konceptualizmu univerzálie majú pred stvorením svoje miesto v Bohu a po stvorení v ľudskom rozume (napr. Boh má v úmysle stvoriť psov, preto je táto predstava prítomná v jeho mysli, ale je jednako prítomná v našich myšlienkach, keď o psoch uvažujeme)   2.Vrcholná scholastika Tomáš Akvinský (1215-1274) - najzn. diela Suma Teologická, Suma proti pohanom - v roku 1323 bol kanonizovaný (vyhlásený za svätého) - jeho učenie dostalo názov tomizmus a stalo sa základom katolíckej teológie a filozofie (dnes novotomizmus) - vzťah filozofie(rozumu) a teológie(viery): ani jedna náboženská pravda nie je proti rozumu. Iba niektoré náboženské pravdy (napr. trojjedinosť Boha, zjavenie...) sú nadrozumové => sú predmetom viery. V ostatných prípadoch sa viera a rozum zhodujú; nemôžu byť v rozpore, pretože majú spoločný zdroj => božský rozum - filozofia má byť slúžkou teológie - otázka existencie Boha: uvádza 5 odkazov na Božiu existenciu (Boh, tvorca všetkého, zanecháva vo svete hmatateľné stopy svoje existencie); napr. pohyb, následnosť pôsobiacich príčin, existencia dokonalosti - problém bytia: - na vysvetlenie svojej ontológie využíva Aristotelov pojmový aparát:  - možnosť a skutočnosť: možnosť (potencia) je schopnosťou ustavičného premieňania sa, skutočnosť (akt) je realizáciou možnosti; Boh predstavuje čistý akt, čiže predchádza akúkoľvek možnosť, iba Boh predstavuje čisté bytie, čistú substanciu           - látka a forma: všetky stvorené veci sa skladajú z látky a formy; forma je aktívny princíp, uskutočňuje pohyb, je zdrojom zmien; látka je pasívna, charakterizuje je schopnosť prijímať určenia od formy, látka je spojená s formou, ale existuje aj čistá forma = Boh, čím je látka sformovanejšia, tým má menšiu možnosť byť niečím iným problém zla: zlo nemá reálne substancionálne bytie, t.j. neexistuje zlo samo o sebe, je to len nedostatok dobra problém človeka: človek je spojenie tela a duše, duša je formou tela. Duša nie je v tele za trest (u Augustína), ale je to prirodzený doplnok tela na ceste k poznaniu. Po smrti existuje duša ďalej; skladá sa z vôle a myslenia   3.Neskorá scholastika Johan Duns Scotus (1265-1308) - rozlišuje dvojaké vedenie: vedenie podľa rozumu a vedenie podľa viery                - prostredníctvom rozumu odhaľujeme tzv. prirodzené pravdy (opierajú sa o skúsenosť a rozum) = pravdy  filozof                - pravdy, kt. sa nedajú poznať rozumom (stvorenie sveta, nesmrteľnosť duše...) = pravdy teologické - je skôr nominalista; každá vec má v sebe jedinečné aj všeobecné, ak však chceme poznať podstatu veci, musíme skúmať to, čo je v nej jedinečné („všeobecné má základ v jedinečnom“) - označuje sa aj za predstaviteľa voluntarizmu (vôľa) - Boh tvorí svet podľa svojej vôle, svet mohol vyzerať aj úplne inak; aj dobro je to, čo chce Boh, hoc človeku sa to tak nemusí zdať   William Occam (asi 1290-1349) - pápež nie je zástupcom Boha na Zemi, pápežstvo možno zrušiť a nahradiť ho autoritou veriacich  - predmetom filozofie nemôže byť ani jedna dogma, dogmy sú predmetom viery; filozofia je nezávislá od teológie, rieši otázky rozumové, logicky dokázateľné - striktný nominalista = všeobecné pojmy sú len znaky, reálne im nič nezodpovedá - významné sú jeho myšlienky o 3 princípoch:                1.princíp všemohúceho: Boh stvoril svet ako chcel, my ho poznáme len zo skúsenosti, nemáme apriórne poznanie prečo je taký, ako je                2.princíp protirečenia: Boh netvorí nič protirečivé, nie sú v ňom protirečivé momenty                3.princíp ekonómie( najväčšej úspornosti): známa Occamova britva =>„súcna sa nemajú zmnožovať, ak to nie je nevyhnutné“ => čiže pri objasňovaní akejkoľvek veci máme vychádzať z čo najmenšieho počtu pojmových prostriedkov; jednoduchšie veci sú niekedy pravdivejšie, netreba ich zdvojovať(napr. je to náhoda, netreba za tým hľadať nič hlbšie)   Majster Eckhart (asi 1260-1327) - mystické myslenie