Milan RÚFUS (1928 Liptov -) - spolu s Válkom predstavuje ich vstup do lit. rozhodujúci podnet pre rozvoj slov.poézie po 2.sv - odmietajú stvárňovať kolektivistickú problematiku, oslavovať víťazstvo social. cesty a jej predstaviteľov, odmietajú čiernobiele videnie reality, odkláňajú sa od zjednodušenej predstavy, že ľudské šťastie závisí od vyriešenia vzťahu socializmus ó jeho nepriatelia - do popredia postavili ľudského jedinca ako neopakovateľnú  individuálnu bytosť, kt. prežíva svoj zložitý osud, presadzujú hľadanie nových výrazových aj tematických možností... - Rúfusova obraznosť čerpala hlavne z tradičného sveta slovenského človeka reprezentovaného vidieckym životom, prírody, vidieka, práca na poli, inšpiruje sa ľudovou slovesnosťou, využíva biblické motívy...je básnik väčšmi rustikálny - 1.zb Až dozrieme (1956) - estetické nóvum; tematická rôznorodosť =>básne venované otcovi, matke, básne, v ktorých vyznáva svoj vzťah k domovu, básne s motívom 2.sv, b. reagujúce na aktuálne politické problémy (vojna v Kórei, francúzsko-vietnamská vojna, napr. báseň Rakvy z Vietnamu -vnútorné utrpenie otca, kt. vo vojne prichádza o syna; Monológ v Lazarete), básne, v ktorých chce autor vyjadriť isté zovšeobecnené posolstvo o živote človeka, o osude ľudstva (b. Ľudstvoč). - až neskôr vysvitlo, že Rúfus mal pripravené básne na vydanie, už pred touto zbierkou, ale keďže v čase schematizmu nevyhovovali predstavám o poézii, vydal ich až neskôr => v roku 1966 bibliofília Chlapec, kompletné vydanie pre širšiu verejnosť 1974 Chlapec maľuje dúhu. Išlo už o zrelé básne, v kt. sa autor vyjadruje k univerzálnym problémom ľudskej existencie, stvárňuje témy, ako pominuteľnosť človeka, narodenie, smrť, vzbura proti nepriaznivému osudu. Využíva biblické motívy, námety. (napr. báseň Kontempláciač - rozjímanie, hĺbanie) - zb. Zvony (1968) - autor v tejto zbierke zobrazil jednoduchého človeka, zápasiaceho s každodenným údelom. Spomína na detstvo a vyjadruje názor, že detstvo je určujúcim faktorom v našom živote. Zaradil sem aj básne s prírodnou tematikou, potvrdzuje spätosť človeka s prírodou, hovorí aj o ľudskej bolesti (napr. Abeceda, Zvony detstva) - zb. Stôl chudobných (1972) - Rúfus hodnotí súčasnosť z pozície morálnych princípov jednoduchého človeka, kt. má blízko k prírode. Príroda sama akoby tu bola etickým princípom. Zobrazovanie prírody nemá charakter jednoduchých lyrických záznamov, ale stáva sa východiskom na zamyslenie sa. - zb. Kniha rozprávok (1975) - opiera sa o poetiku ľudovej slovesnosti a Dobšinského rozprávky. Epické časti (zveršované rozprávky) sa prelínajú s lyrickými pasážami, kt. sú inšpirované básnikovou dcérou. - zb. Sobotné večery (1979) -  má podobnú inšpiráciu, ale lyrické pasáže sa viažu na vlastne detstvo a rodičov - vydal niekoľko zbierok, v ktorých sa básne dopĺňajú s umeleckými fotkami a maľbami, napr. Ľudia v horách, Kolíska, Kolíska spieva deťom, Hudba tvarov -ďalšie: napr.: Modlitbičky, Jednoduchá až po korienky vlasov, Čakanka - je aj esejistom; zväčša píše o literatúre a jej osobnostiach: Človek, čas a tvorba, Štyri epištoly k ľuďom, o literatúre