Vypracovala: PaedDr. Jana Hanesová
Prísudok je centrálny vetný člen, od ktorého závisia všetky vetné členy. Medzi prísudkom a podmetom je vzťah vzájomnej závislosti.
Gramatická podradenosť prísudku voči podmetu sa v nemčine i v slovenčine vyjadruje zhodou s podmetom, a to v osobe a čísle. To znamená, že sloveso je v jednotnom čísle, ak má podmet tvar jednotného čísla, v množnom čísle, ak má podmet tvar množného čísla alebo je viacnásobný. Napr.: Der Student schreibt die Seminararbeit. (Študent píše seminárnu prácu.), Die Studenten schreiben die Seminararbeit. (Študenti píšu seminárnu prácu.)
Ak sú podmety rozličných gramatických osôb spojené vylučovacou spojkou, stojí prísudok v osobe, ktorá je k nemu bližšie. V slovenčine, na rozdiel od nemčiny tu použijeme množné číslo. Napr.: Die Eltern oder das Kind hat es gemacht. (Rodičia alebo dieťa to urobili.), Das Kind oder die Eltern haben es gemacht.. (Dieťa alebo rodičia to urobili.)
Ak je pred jedným z podmetov zápor, pre tvar prísudku je smerodajný kladný podmet. Napr.: Nicht sie, du musst mich besuchen. (Nie ona, ale ty ma musíš navštíviť.)
Tak, ako v slovenčine, aj v nemčine môže byt prísudok slovesný a menný.
Slovesný prísudok
Slovesný prísudok môže byť jednoduchý alebo zložený. Jednoduchý slovesný prísudok sa vyjadruje určitým slovesným tvarom. V nemčine je to sloveso v prítomníku alebo v préterite. Napr. Der Lehrer liest ein Buch. (Učiteľ číta knihu.) Der Lehrer las das Buch. (Učiteľ čítal tú knihu.) Zložený prísudok pozostáva z určitého tvaru pomocného slovesa a z gramatickej alebo lexikálno – idiomatickej časti prísudku. Gramatické časti prísudku sú neurčitok a minulé príčastie v zložených slovesných tvaroch. Napr.: Der Lehrer hat das Buch gelesen. (Učiteľ čítal tú knihu.), Der Lehrer will ein Buch lesen. (Učiteľ chce čítať knihu.)
Lexikálno – idiomatické časti prísudku sú:
-
podstatné mená v ustálených spojeniach a v slovesno - menných väzbách.
-
odlučiteľné časti zložených slovies tvoria so slovesom významovú jednotku.
Slovesno – menný prísudok
Slovesno – menný prísudok sa skladá z dvoch častí: zo spony (kopuly) a mennej časti, ktorá je významovým jadrom prísudku. Sponové sloveso je nositeľom gramatických významov a vyjadruje zhodu s podmetom vety. Napr.: J. W. Goethe wurde der Schriftsteller. (J. W. Goethe sa stal spisovateľom.)
Podmetový predikatív
Podmetový predikatív sa vzťahuje na podmet a stojí po sponových slovesách sien, werden, bleiben, bedeuten und heißen, ktoré znamenajú existenciu bez ohľadu alebo vzhľadom na jej počiatok a trvanie v objektívnej sfére a po polosponových slovesách aussehen, gelten, scheinen, ktoré vyjadrujú existenciu v subjektívnej sfére. Napr.: Martin zeigte sich als ein fleißiger Mann. (Martin sa ukázal ako usilovný muž.)
Kontrolne otázky:
1. Aký vetný člen je prísudok?
2. Aký vzťah je medzi prísudkom a podmetom?
3. Čím sa vyjadruje jednoduchý slovesný prísudok?
4. Uveďte príklad slovesno – menného prísudku!
5. Ktorá časť slovesno – menného prísudku je nositeľom gramatických významov?
Použitá literatúra:
-
Príručná gramatika nemčiny
-
Duden: Die Grammatik 7
-
Zmaturuj z nemeckého jazyka