Právo žije v našom reálnom správaní. Je vo vzťahoch, ktoré nadväzujeme, v právach, ktoré využívame, ale aj v povinnostiach, ktoré si plníme.Dosť často sa však stáva, že do tohto procesu využívania práv a plnenia povinností musí vstúpiť štát. Má na to vytvorené orgány. Sú to:a) orgány štátnej správy a kontroly, ktoré vydávajú rôzne rozhodnutia (napr. zastavia stavbu z ekologických dôvodov, udelia pokutu, povolia zhromaždenie a podobne);b) súdy, ktoré riešia spory a ukladajú tresty, a zároveň vydávajú rozhodnutia v nesporných veciach (napr. vydajú rozhodnutie o osvojení dieťaťa).Tieto štátne orgány rozhodujú v konkrétnych právnych prípadoch na základe všeobecných pravidiel práva. Hovoríme, že aplikujú právo. Súdne konanie v trestnej veci je proces, v ktoromprokurátor - v mene štátu podáva žalobu, advokát - obhajuje obžalovaného, senát - musí rozhodnúť. Senát tvorí sudca a najmenej dvaja prísediaci. Ak rozhodnú o vine, sudca vynesie rozsudok v mene republiky.Ak odsúdený nie je so súdnym rozhodnutím spokojný, môže sa odvolať k vyššiemu súdu. Vyšší súd buď dá za pravdu nižšiemu súdu a rozhodnutie potvrdí, alebo prípad vráti na nové prerokovanie. Ak sa vec na druhý raz uzatvorila, rozsudok sa stáva právoplatným.Celý proces aplikácie práva spočíva v tom, že príslušné orgány vydávajú rozhodnutia v reálnych, konkrétnych prípadoch.Aplikácia práva je teda štátnou mocou organizované uskutočňovanie práva.Aplikácia práva je uskutočňovanie práva prostredníctvom rozhodnutí štátnych orgánov v konkrétnych prípadoch. Týmito orgánmi sú predovšetkým súdy, ale aj orgány štátnej správy a kontroly. Aplikácia je proces. Keď sa presne zistia zväčša sporné skutočnosti, ktoré sa odohrali, posúdia sa podľa právnych noriem, ktoré sa na ne vzťahujú, a výsledkom je autoritatívne rozhodnutie. Rozhodnutie sa stáva právoplatným, keď proti nemu nemožno podať odvolanie.