(1770-1827)-narodil sa medzi 14. a 16.decembrom 1770 v Bonne-pochádzal z muzikantskej rodiny, starý otec bol kapelníkom a otec tenoristom v kurfirstskej kapele, mali 8 detí, 4 zomreli, prvý Ludwig zomrel hneď po pôrode, preto dali druhému synovi to isté meno -jeho bratia Karl a Johann mu strpčovali celý život-nadanie sa prejavilo v 5-tom roku života -otec bol alkoholik, chcel z Ludwiga spraviť zázračné dieťa, lenže Ludwig nebol v detstve tak hudobne vyspelý ako Mozart-pozitívny vplyv mal na neho jeho starý otec a milujúca matka-ako 8 ročný mal prvý koncert -jeho prvým učiteľom bol jeho otec a Francesco Rovantini (príbuzný)-učil sa hrať aj na organe, husliach, čembale, klavíri, viole-zaujímavé je, že na organe svojou hrou nikdy neprekročil hranicu priemernosti-navštevoval ľudovú školu, neskôr gymnázium, kde sa naučil latinčinu, francúzštinu a taliančinu-ako 10 ročný začína študovať u Christiana Gotlieba Neefeho -bonnský dvorný organista a kapelník-vznikli jeho prvé kompozície:3 sonáty,9 variácií, rondo a klavírny koncert-ako 13-ročný bol členom dvorného orchestra,hral na viole a čembale-ako 14-ročný- dvorný organista, dostával plat -ako 16-ročný bol vyslaný kurfirstom Maximiliánom Františkom do Viedne, aby pokračoval v štúdiách u Mozarta-po krátkej dobe (pol roka) musel opustiť Viedeň a vrátiť sa k zomierajúcej matke-Ludwigov otec ešte viac prepadol alkoholu, bol zbavený svojprávnosti, Ludwig sa musel stať hlavou rodiny-rozmohla sa Fr. revolúcia, vládli nepokoje, nemohol sa vrátiť do Viedne-pôsobil v kurfirstskom orchestri, zapísal sa na bonnskú univerzitu -dozvedel sa, že zomrel len 35-ročný Mozart-urobil dojem na J.Haydna, keď sa vracal z Londýna, prijal ho za svojho žiaka-popri Haydnovi študoval aj u teoretika Johanna Albrechtsbergera a skladateľa Antonia Salieriho–napriek tomu, že v prvých rokoch predvádzal svoje umenie a majstrovskú hru len v súkromných spoločnostiach, jeho povesť sa rýchlo šírila-1796- navštívil Prahu (bol tam 5-krát), Berlín, Bratislavu, Norinberg, Drážďany-jeho plynúca tvorba a objednávky ho zbavili finančných ťažkostí, v priamom zamestnaneckom pomere však nikdy nebol-na jeho pokyn sa rozšírila klaviatúra do dnešných rozmerov-obrat v živote- katastrofická choroba, ktorej príznaky sa objavili už v roku 1796- postupná strata sluchu vedúca k absolútnej hluchote-najdramatickejšie obdobie života, pomýšľal na samovraždu- 1802- napísal Heiligenstadtskú záveť, na rehabilitačnom pobyte v severnom predmestí Viedne-prvý verejný koncert sám usporiadal roku 1800, hral Mozartovu symfóniu, úryvok z Haydnovho Stvorenia, vlastný klavírny koncert, septet, voľnú fantáziu a 1.symfóniu-medzníkom tvorby bola 3.symfónia Eroica, ako aj opera Leonora, premenovaná na Fidélio (nestretla sa s pochopením)-1806-1808- tvorba 4. a 5. symfónie a iných závažných kompozícií–1808- vestfálsky kráľ mu ponúkol miesto prvého kapelníka, no jeho šľachtickí priaznivci mu zaručili ročný príjem 4000 zlatých-chcel sa oženiť so 17-ročnou neterou jeho doktora, odmietla ho-k ženám jeho života patrili :kontesa Giulietta Guicciardi(napísal pre ňu klavírnu sonátu cis-mol, dielo 27,č.2-Sonáta mesačného svitu), kontesy Terézia a Jozefína Brunswickové, sestenice Giulietty, s ktorými sa stretol v Dolnej Krupej pri Trnave-vysokovzdelaná Terézia Beethovena milovala, svadbe však zabránili stavovské rozdiely-venoval jej klavírnu sonátu Fis-dur, dielo 78, ktorú povýšil nad cis-mol-1810- utiahol sa do samoty, ale ďalej tvoril- Wellingtonovo víťazstvo,Bitka pri Vittorii, 7.symfónia-apoteóza tanca, kantáta Slávny okamih(pri príležitosti Viedenského kongresu)-1813-zdanlivá menšia tvorivá aktivita pre problémy so synovcom Karolom,ktorého sa stal poručníkom o smrti brata Karola, v skutočnosti duševná príprava na jeho najväčšie diela- Missa solemnis a 9.symfónia-popri komponovaní týchto diel, tvoril posledné klavírne sonáty, variácie na Diabelliho valčík, sláčikové kvartetá-švédska Akadémia umenia ho prijíma za člena, Ľudovít XVIII. mu posiela zlatú medailu za Missu solemnis-posledný pokus o verejné vystúpenie- 1822- znovuuvedenie Fidélia- na generálnej skúške zlyhal-Viedeň bola uchvátená Gioacchinom Rossinim, preto chcel uviesť 9.symfóniu v Berlíne-po prehováraní nakoniec odznela v máji 1824 v pochybnom podaní. Taktiež uviedol aj časti z Missa solemnis- úspech veľký, finančný výsledok malý-horšie dopadlo druhé predvedenie 9.symfónie- utiahol sa do samoty-prichádzajú návštevníci z celej Európy, on ich ochotne prijíma- G.Rossini, C.M.Weber, F.Liszt, F.Schubert, Carl Czerny -od roku 1819 sa s ním dorozumievajú len formou konverzačných zošitov-kruh priateľov sa staral o jeho potreby-1825- chronické ochorenie pečene-po návšteve brata Johanna, kde si musel platiť za malú a vlhkú izbietku silne prechladol a dostal zápal pľúc, neskôr vodnatienku -písal tu kvartetá, načrtol 10.symfóniu a rekviem-synovca Karla umiestnili ako kadeta v pešiackom pluku istého poľského maršala-chorobe podľahol 26. 3.1827-pohreb bol dojímavou manifestáciou, školy boli zatvorené, zúčastnili sa desaťtisíce Viedenčanov Budem to počuť v nebi...Láska si nárokuje všetko- a má na to právo. Periodizácia tvorby1. do roku 1800- nadväzuje na Haydna a Mozarta, jasný a nekomplikovaný klasicizmus2. do roku 1817- 2.,3.,4.,6.,7.,8.symfónia-inklinuje k individualite, voľne narába s formami a prináša komplikovanejšiu motivicko- tématickú tvorbu3. návrat k polyfónii -5.,a 9.symfónia, vrcholné obdobie Beethovenov prínos:-od Haydna prebral umenie motivickej práce, od Mozarta melodiku, ktorú naplnil ľudovým výrazom-rozšíril orchester, pridal pikolu a kontrafagot-delil tému, viac motívov, nechal ju doznieť, využíval pomlčky-jeho hudba ako keby bola v niekoľkých súčastných pásmach, melódia v basoch, stredné hlasy v inej melodike-témy postavené v kontrastne- otázka/odpoveď- napätie/upokojenie –táto tématika je základom jeho skladieb-citeľnejší a zreteľnejší konflikt v SF-emócie zo života -venoval sa najmä inštrumentálnej tvorbe-menuet zamení za scherzoRYTMUS-vychádza z pochodov francúzskej revolúcie, naturela francúzskej ľudovej piesne-obľúbená je synkopa, bodkovaný rytmusHARMÓNIA-základom je klasická kadencia(ranné obdobie), v strednom a vrcholnom období bola modulačne obohatená -vrcholné obdobie využíva chromatiku -harmónia sa komplikuje, T sa odďaľuje disonanciami-rýchle modulácie v chromatických tónináchDYNAMIKA-kopíruje rytmické vzruchy a melódiu skladby-klavírny akord začatý v p a končiaci vo fHomofónna FAKTÚRA-novátor Sonátovej Formy(SF) - priradí Codu, vytvorí 5.-dielnu SF+ pomalá introdukciaexpozícia rozvedenierepríza+veľký typ CodyDielo*9 symfónií*32 klavírnych sonát- Appasionata, Patetická, Mesačného svitu, Valdštejnská a Veľká sonáta pre kladivkový klavír*variácie, rondá, bagately pre klavír*10 husľových sonát- Jarná, Kreutzerova*5 violončelových sonát*2 romance pre husle a orchester*1 husľový koncert D dur*5 klavírnych koncertov- c mol, G dur, Es dur*pre husle, violončelo a klavír Trojkoncert C dur, op.56*16 sláčikových kvartet (Ramuzovské), sextet pre sláčik. nástroje a 2 lesné rohy*4 klavírne kvartetá*sláčikové kvintetá*kvintet pre klavír a dychy, sextetá pre dychy, septeto pre sláčiky a dychy, okteto*sonáta F dur pre lesný roh a klavír*14 predohier pre symfonický orchester: Egmont, Zrúcaniny Atén,Leonóra,Coriolan*opera Fidélio*2 omše- Missa solemnis D dur*balet Prométheus*piesne, cyklus piesní Vzdialenej milenke*kánony, kantáty (Slávny okamih), oratóriá(Kristus na Olivovej hore)*7 zošitov ang., škót., írs. a waleských piesní*fantázia pre klavír, zbor a orchestera iné...dokopy 135 opusov a diela nezaradenéSymfónie-obohatil symfonický žáner o skladby s hlbokým filozofickým zameraním-inšpirácia pre každú z nich je iná životná udalosť1.symfónia C dur op.21-začal na nej pracovať ešte počas štúdií u Albrechtsbergera, dokončil ju v lete 1799-premiéru mala 2.4.1800, -venovaná bola J.Haydnovi- dirigoval Pavel Vranický-svieža a radostná invencia poznačená úctou k Haydnovi a Mozartovi2.symfónia D dur op.36-dokončená na jeseň 1802,premiéra 5.4.1803-existovali 3 partitúry, kým dosiahla trvalú podobu, ani s tou nebol Ludwig spokojný a kritizoval ju, dokončená až po 4.symfónii-obdobie pomerne plné lásky, šťastia-pre kritikov bola aj o pár rokov príliš novátorská, dlhá a vyumelkovaná-zamenil menuet za rýchle scherzo-cítiť v nej známky hluchoty- zúrivosť, skepsu-písaná v Heiligenstadte3.symfónia Es dur op.54 Eroica- Hrdinská -pôvodne venovaná Napoleonovi, ako hold Veľkej francúzskej revolúcii, ale keď sa samokorunoval, zradil republikánske idei, Beethoven prepísal venovanie: človeku, ktorý sa mohol stať veľký, ale nikdy sa ním nestal-1.časť- v sonátovej forme-2.časť- smútočný pochod, hrávaný na pamiatku slávnych mužov všetkých národov-v rozvedení použil novú tému3.časť-scherzo4.časť- finále- použil contredance (tanec ang.pôvodu) z Prométhea-predlžuje sa čas symfónie(3/4 hod.)-pauza dostala formotvornú úlohu- tvorí napätie, očakávania-boj jednotlivca-heroicko- revolučná perióda, nový štýl kompozície-premiéru mala 3.1.18054.symfónia B dur op.60-dva roky po Eroice už vznikala 5.symfónia c mol, ale odložil ju-prvé predvedenie až v marci 1807–málo informácií, výsmech, nevšímavosť, vyznieva skoro romanticky svojou optimistickou atmosférou-34 minút, v dnešnej dobe má veľa prívržencov-hrdinský charakter súvisiaci z dielami z tohto obdobia- Fidelio, Koncert pre husle, Eroica5.symfónia c mol op.67 Osudová-krátka a rytmicky výrazná téma, základná idea osudu v celej prvej časti-3.časť- scherzo –nedokončená, bezprostredne za ňou ide 4.č. - tzv. spojovacia hudba-prvé skice z roku 1800, dokončená až v lete 1808-premiéra 22.12.1808, na slávnostnej akadémii spolu s dielami: Klav. koncert G dur, Fantázie c mol, úryvky z omše C dur a 6.symfónia-okamžite si získala uznanie a zaručila Beethovenovi nesmrteľnosť-hlboká citová a dramatická výpoveď, mocný pátos, formálna ucelenosť-boj s osudom, z ktorého Beethovenov duch vychádza ako víťaz-“tak klope osud na naše dvere„...,najznámejšia symfónia1.časť: boj s osudom2.časť:variačná forma, meditácia3.časť:príprava na záverečný boj- scherzo4.časť:finále, začne v mol, končí v Dur6.symfónia F dur op.68 Pastorálna-má idylický charakter (pobyt na vidieku)-časti majú programové názvy, ich obsah ich vystihuje- city, nie opis prírody-vzchádza z rakúskej ľudovej piesne1.Príjemné pocity pri príchode na vidiek2.Scéna pri potoku3.Dedinská zábava4.Búrka5.Pastierska pieseň-rozširuje počet častí na 57.symfónia A dur po.92-po niekoľkoročnej prestávke vznikli 7. aj 8. súčastne-premiéra 8.12.1813 spolu s Bitkou pri Viktórii op.91-apoteóza tanca(Wagner), pochod Dionýza, múdrosť Zarathustru, V chráme prírody-prejav bytostne šťastného človeka, revolučnosť8.symfónia F dur op.93-radostný charakter, pripomína symfonickú tvorbu Haydna-bez väčších ohlasov, dnes považovaná za jednu s najkrajších-písal na pobyte v Linzi pri bratovi Johannovi-má spoločný charakter so 7.symfóniou-zmysel života, pocit šťastia, úspechu; sama o sebe však predstavuje zbieranie síl skladateľa na jeho vrcholné dielo-nazvaná V chráme ľudí-návrat k menuetu-má 26 minút9.symfónia d mol so Shillerovou Ódou na radosť op.125-po 10 rokoch od 8.symfónie-1815-zrodila sa téma Scherza, podstatná práca- 1823, po ukončení Missa solemnis-celková izolácia autora od sveta, nemal vopred určenú koncepciu diela!-zbratanie ľudí, veľký myšlienkový obsah, boj ľudstva za svoje ideály-hravá pri zlomových situáciách-zavádza kantátové vokálne prvky do finále- tvorí vokálnu symfóniu-scherzo už ako 2.časť, končí v Dur-v 4.-tej časti odcituje témy všetkých predchádzajúcich-jednota rôznorodých prvkov- recitativ, pieseň, chorál, variácie, fuggato (kontrapunktický štýl)-autor textu: Friedrich Schiller-premiéra 7.5.1824- pozitívny ohlas publika, ale kritici ju označili za najhoršiu-spory utíchli až po prevedením R.Wagnerom v Drážďanoch roku 1842-mimoriadna sláva, prvky zo všetkých predchádzajúcich symfónií-má až 70 minút10.symfónia- nedokončenáFIDÉLIO-jediná opera-3 hlavné postavy: Florestan- šľachtic, ktorý sa vzoprie despotickému vládcoviPizzaro- despota a utláčateľ Leonóra- manželka Florestana, ktorá sa ho snaží zachrániť-Florestan je vo väzení, Leonóra sa prezlečie za chlapca Fidélia a votrie sa do väzenia ako pomocník žalárnika-Florestan je odsúdený na smrť, ale nastane zvrat, príde kráľov minister-námet vo fr.revolúcii-libreto v nemčine, má hovorené dialógy-2 dejstvá: 1.končí sa veľkolepou scénou, keď Leonóra v snahe uvidieť svojho manžela prehovorí žalárnika, aby prepustil väzňov na slnko. Ale ten je naďalej uväznený hlboko pod zemou2. ária Florestana, tzv. väzenská ária-napísal 4 predohry, tým, že bol symfonikom, inklinoval k programovému stvárneniu deja v koncertnom type predohry-niekedy sa Leonóra III. hrá pred 2. dejstvom –je v nej vystihnutý celý dej-opera komponovaná vo veľkej beethovenovskej forme-pomalá introdukcia- Florestanova ária, témy odporu, väzenia, rozuzlenie, reprízy tém a Coda na oslavu víťazstva -napísal viacero scénických diel, hrávajú sa len ich predohry: Egmont, Prométheus, Coriolanus