Bocian biely sa vyhýba lesom, tak že v strednej Európe sa objavil až s klčovaním lesov. Vyžaduje vlhké, na vodu bohaté lúky so skupinkami stromov, vyhýba sa však trstinám, ktoré mu neumožňujú rozhľad po okolí.Sťahovavý, prilieta v II.-IV., odlieta v VIII.-IX. Obdobie rozmnožovania je v IV.-VII.Hniezdi na hrebeňoch striech a komínoch, stĺpoch, menej na vysokých stromoch v blízkosti ľudských sídiel. Často sa pova žuje za šťastie, ak sa na streche domu alebo komíne na chádza bocianie hniezdo. Vďaka tomu sa traduje starý zvyk umiestňovať pre tieto veľké vtáky umelé hniezd ne podložky a železné koše. Veľké hniezdo je postavené zo suchých konárov a vetvičiek, ktoré sú uložené v početných vrstvách. Výstelka je dosť hrubá. Skladá sa zo sena, slamy, tráv, tenkých vetvičiek, paierikov a pod. Jedno hniezdo slúži tomu istému páru niekoľko rokov.Živí sa žabami, rybami, hadmi, hmyzom a malými cicavcami.Po zemi sa pohybujú pomalou, akoby roz vážnou chôdzou, ktorá pôsobí dôstojne. Telo pri tom držia vo vodorovnej polohe. Pri prenasledovaní koristi vie bocian aj utekať. Počas odpočinku za polud ňajších horúčav či v noci bociany stoja na jed nej nohe, hlavu si stiahnu medzi lopatky a zo bák ukrývajú do peria na hrudi, priamo na vzdušné vaky, ktoré majú pod kožou.Pred štartom na rovine urobí bocian vždy niekoľko rozbehových krokov. Štartuje proti vetru. Na rozdiel od volaviek lietajú bociany s rovným krkom, mierne sklonený nadol. Nohy smerujú dozadu a sú mierne spustené. Často plachtia a vedia pritom majstrovsky využívať vzdušné prúdy. Počas aktívneho letu je záber krídlami pomalý, rovnomerný a silný. V hniezde predvádzajú dospelé vtáky typický rituál - hlasno synchrónne klepú zobákom.