Najčastejší a najrozšírenejší druh na všetkých vodách. Kačice divé plávajú v jazerách, rybníkoch, horských jazerách a zdržiavajú sa na malých lesných a lúčnych priekopách. Vo východnej a severnej Európe sú to väčšinou sťahovavé vtáky a sťahujú sa od októbra do strednej, západnej alebo južnej Európy. V južnej a západnej Európe naopak spravidla nemajú sťahovavé správanie ale sú stále vtáky. V strednej Európe môžu zostať na mieste, ale podniknúť aj krátke alebo dlhšie juhozápadné cesty. Hniezdo môže byť umiestnené pod kríkmi, neraz aj ďalej od vody.Kačica divá uprednostňuje hniezdenie v dutinách stromov a v hlavách vŕb. Väčšinou však majú možnosť hniezdiť v hustom podraste, kde si stavajú úhľadné, hlboké hniezdo vystlané hrubou vrstvou páperia. Miestami môžu zahniezdiť aj v špeciálnych pripravených obydliach na hniezdenie. V znáške obyčajne býva 10 až 12 vajec. Samičky sedia na vajciach raz do roka 25 až 28 dní. Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať. V prvých hodinách života bežia za tým, koho vidia ako prvého. To je najčastejšie matka, ktorá ich krátko po vyliahnutí odvádza na vodu.Kačica dáva pozor na mláďatá 50 až 60 dní a po tomto čase už dokážu lietať. Vo voľnej prírode je prevažne bylinožravá. Má rada semená, plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. Potravu zbiera na hladine alebo tesne pod ňou v plytkej vode alebo pri brodení; zvyšok potravy tvorí hmyz, mäkkýše, kôrovce a iné bezstavovce. Rýchlo si zvykajú na kŕmenie chlebom a zr nom, na jeseň prechádzajú aj na žalude. Pri hľadaní potravy sa kačice čiastočne ponárajú. Chvost pritom vyčnieva z vody. So zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou. Potrava sa tu zachytáva. Nápadné je správanie sa pri kúpaní. Je charakteristické tromi pohybmi: potopenie hlavy, potom prudké bitie krídlami na hladinu, nasledované prevrátením sa do vody smerom dopredu. Kačice ku brehu prichádzajú v skupinách kvôli odpočinku alebo potrave. V mimohniezdnom období ju môžeme pravidelne zahliadnuť počas večer ného preletu z miesta oddychu na vode na pevninu, kde získava potravu. Dokáže letieť maximálnou rýchlosťou 110 km za hodinu. Mnohé z mestských kačíc sú veľmi krot ké, niektoré dokonca skrížené s kačicou domácou a vyznačujú sa odchylným sfarbením. Celková dĺžka tela je 50 - 60 cm, kríla nad 24,5 cm a jej rozpätie krídel až 95 cm, hmotnosť 700 až 1500 gramov. Obidve po hlavia majú na krídlach zrkadlo (speculum) - čierno bielo lemovanú modrú plochu s fialovým leskom. Operenie samčeka (káčer) je sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava je kovovo zelená a pod tým s bielym pruhom na krku , zobák je zelenožltý. Chvostové krovky sú čierne, v svadobnom šate v strede umiest nené perá - kosieriky sú vykrútené nahor. Kormidlovacie perá sú belavé. Počas leta pŕchne a začas pripomína samicu. Kačica je hnedo-okrovo škvrnitá so smotanovými kormidlovacími perami.