Vyskytuje sa v Európe, Ázii a Severnej Ameri ke v množstve rás. V palearktickej oblasti je 7 geografic kých rás, z nich na Slovensku žije nominátna rasa medveď hnedý eurosibírsky. V Čechách ulovili posledného medveďa hnedého r. 1856 a na Morave r. 1893. Na Slovensku bol po prvej svetovej vojne med veď takmer vyhubený, ostalo len okolo 20 jedin cov. No r. 1932 sa začala jeho zákonná celoročná ochrana, aj preto sa dnes početne vyskytuje vo všetkých horských oblastiach stredného a severného Slovenska. Východokarpatská populácia zasahuje do Nízkych Beskýd a Bukovských vrchov na severovýchode Slovenska, pričom tieto časti areálu sú spojené len v Poľsku. Obýva súvislejšie ihličnaté a zmiešané lesy v nadmorskej výške 700-1500 m. Vyhľadáva tiché hlboké lesy, kde sú ťažko prístupné bralá, jaskyne, skalné trhliny, vývraty. Potrebuje blízkosť vody, rád vychádza na rúbaniská, kde je hojnosť lesných plodov. Samce žijú oddelene od samíc, schádzajú sa iba v čase párenia od mája do júla. Zárodok sa však väčšinu času nevyvíja (latentná gravidita) a vývin zárodku trvá iba 8-10 týždňov, takže k oplodneniu môže dôjsť aj na jeseň. Počas nepravého zimného spánku rodí samica 1-2( ale aj 3 -4) veľmi malé mláďatá s hmotnosťou asi 0,5 kg. Sú slepé a oči sa im otvoria až po mesiaci. Matka ich ohrieva vlast ným telom a dojčí asi 4 mesiace, potom ich priúča životu vo voľnej prírode. V strachu o ne sa môže stať nebezpečnou. Mláďatá rýchlo vyspievajú a ostávajú s matkou 2-3 roky, takže medvedica neraz vodí aj mláďatá dvojakého vrhu. Pohlavne dospievajú v 3-4 roku života a dožívajú sa 30-50 rokov. Medveď sa vyhýba stretnutiu s človekom. K útoku obyčajne dochádza iba pri prekvapivom prekročení vzdialenosti, ktorú medveď považuje za bezpečnú na únik - často pri obrane mláďat. Hoci je v Európe všeobecne považovaný za veľmi vzácny druh, v niektorých častiach Slovenska musí byť jeho početnosť umelo regulovaná. Medveď je napriek systematickému zaradeniu typický všežravec. Naraz spotrebuje až 12 kg potravy, ktorou sú jahňady, púčiky, lyko ihličnatých stromov, neskôr žerie hmyz, mravce, med divých včiel, mäkkýše, drobné stavovce, vie chytať ryby, oberá maliny, jarabinu, drienky a ostatné lesné plody, spása kukuricu v mliečnej zrelosti a požie ra i plody ovocných stromov, zdochliny. Niektorí jedinci sa môžu zamerať aj na včelstvá, hospodárske zvieratá a odpadky pri horských chatách a hoteloch. Tak sú niekedy "spoluzodpovednými" za stra ty na voľne pasúcich ovciach, kozách alebo jaloviciach, najmä v odľah lých pasienkárskych oblastiach, odváži sa i do košiarov za ovcami či dobytkom na hole. Pred zimným spánkom, teda asi v novembri je dobre vykŕmený, je asi o 30kg ťažší.