Celkove je rozšírený od Pyrenejí až po Ukrajinu, na severe až po Baltické more. Na juhu žije v Taliansku, na Balkáne a v Malej Ázii. Na Slovensku je dosť hojný, najmä v oblasti dubových lesov južného a východného Slovenska. Známy je z týchto oblastí: Malé a Biele Karpaty, Tríbeč, Považský Inovec, Burda, Slovenské rudohorie, Slanské vrchy, Vihorlat a i. Žije v starších, teplých, nížinných a podhorských dúbravách, zmiešaných lesoch a i. Po oplodnení samička vyhľadáva staré stromy (dub, výnimočne buk a i.) a znáša do nich vajíčka. Larvy sa vyvíjajú v práchnivých stromoch, koreňoch alebo zhnitých pňoch najmä dubov, ale aj bukov alebo vŕb. Vyvíjajú sa 2 - 3 roky a v nepriaznivých podmienkach aj dlhšie (5 rokov). Živia sa práchnom a v ňom sa i zakukľujú vo vajcovitých kokónoch. O dva mesiace sa liahnu imága (dospelé jedince). Ako dospelý chrobák si požije iba veľmi krátko - 60 - 90 dní. Predpokladá sa že samičky lákajú samce k páreniu vylučovaním feromónov. Keďže pre svoj prirodzený vývin využívajú hlavne napadnuté a práchnivé stromy, ktoré sa však v mene záchrany napadnutého lesa pred škodcami likvidujú. Tým sa stav populácie stále znižuje aj keď ide o chránený druh. Rozhrýzaním a trávením odumierajúceho drevaroháč urýchľuje kolobeh organických látok v prírode, a preto je užitočný. Dospelé jedince sa vyskytujú v máji až júli. Samčeky poletujú za teplých letných večerov a vyhľadávajú samičky, ale aj sladkú šťavu vytekajúcu z poranených stromov. Na takomto mieste môžeme nájsť hneď niekoľko jedincov pohromade. Hoci samček hryzadlá používa pri zápasoch o samičku, pre protivníka nie sú nijako nebezpečné. Pozorovanie súbojov je mimoriadne zaujímavé a patrí podobne ako u jeleňov k nezabudnuteľným zážitkom.