Jeho areálom rozšírenia je severná Afrika, južná a stredná Európa a predná Ázia. Západopalearktický druh. Na Slovensku je široko rozšírený po celom území s výnimkou vysokých pohorí. Obýva riedke lesy a lesné ekotony. Uprednostňuje výslnné stráne zarastené krovinami, riedke teplomilné dúbravy, suťové lesy, výslnné lesné prieseky a okraje lesných ciest predovšetkým v hlboko zapustených údoliach riek a potokov. Húsenica je viac-menej polyfágna, žije na listoch rôznych bylín ako sú hluchavky (Lamium spp.), šalvie (Salvia spp.), starčeky (Senecio spp.), konopáči (Eupatorium cannabinum), vŕbovke (Epilobium spp.), pŕhľave (Urtica dioica) a iných, tiež na niektorých listnatých drevinách ako lieska (Corylus), ostružiny (Rubus spp.), zimolezy (Lonicera spp.) a pod. Dospelce uprednostňujú vysoké kvitnúce byliny ako je konopáč (Eupatorium cannabinum), menej pamajorán (Origanum vulgare), baza (Sambucus ebulus), bodliaky (Carduus spp.), pichliače (Cirsium spp.) a mrkvovité rastliny (Apiaceae). Párenie sa deje počas nočných hodín. Samice kladú vajíčka jednotlivo na hostiteľské rastliny. Vývin jednotlivých húseníc sa uskutočňuje od augusta do mája nasledujúceho roku, prezimujú mladé larvy. Húsenice sa kuklia pri povrchu zeme v jemnom sivom zámotku. O populačnej ekológii tohto druhu neexistujú relevantné zdroje. Ide o veľmi mobilný druh, ktorý je dokonca považovaný za čiastočného migranta, v niektorých rokoch býva na vhodných lokalitách veľmi početný, charakter výskytu v niektorých oblastiach napovedá na metapopulačnú štruktúru populácií.