Tento všeobecne známy vták je rozšírený takmer v celej Európe okrem Pyrenejského poloostrova, kde ho nahrádza škorec jednofarebný. Obýva záhrady, mestá, dediny, parky, poľnohos podárska krajina, lesy a skalné steny. Hniezdo býva v dutine stromu, budovy alebo skaly. V záhradách obsadzujú rôzne búdky a často hniezdia aj v dutinách striech do mov, ak sa im poskytne vhodný vstupný otvor. Samotné hniezdo zo slamy pôsobí neupravené a je vystlané lista mi, srsťou a perím. Jeho potravu tvoria hlavne dážďovky, hmyz, pavúky a slimáky. Dokážu loviť aj rojace sa mravce v povetrí, takmer tak úspešne ako lastovičky. Okrem toho sa živí aj semenami, ovocím, bobuľami a obilninami. Škorce si ako bežné vtáky záhrad vyslúžili neobľúbenosť, preto si v mnohých oblastiach zachovali nápadnú plachosť. Pri hľadaní potravy škorce cupkajú sem a tam a stále rýpu zobákom v zemi. V čase rozmnožovania na seba upozorňujú spevom. Obsadené hniezdne dutiny sú nápadné tru som hromadiacim sa pod vstupným otvorom. Po ukončení hniezdenia sa škorce zhromažďujú do kŕdľov, ktoré spoločne odpočívajú. Vtáky sa zoskupujú z veľkých vzdialeností. Známe sú nepravidelné invázne nálety škorcov do vinohradov a sadov za potravou, ako aj ich každodenné invázne nálety na nocľažiská (státisíce v lete v trstinách NPR Parížske močiare). Kŕdle pred príletom na nocovisko rôz ne kľučkujú v povetrí a hlasno sa ozývajú, až kým náhle nezosadnú.