Vyskytuje sa na vhodných biotopoch po celom území Slovenska od nížin do výšky 800 m.Vlha je vtákom listnatých alebo zmieša ných lesov a sadov, pričom obľubuje lužné topoľové le sy. Vďaka jej obľube alejí stromov a sadov môže sa vyskytovať aj v blízkosti ľudských sídiel. Košíkovité hniezdo je umiestnené vo vidlici konára, v ktorej je prichytené okrajom. Samica ho stavia z trávy, vláken kôry a vlny a vystiela srsťou. Začiatokom mája znáša 3-4 biele, čierno a hnedo škvrnité vajcia veľkosti 30 x 21 mm. Inkubačný čas 14-15 dní, kŕmenie mladých na hniezde 14-15 dní. Potravu vlhy tvorí veľký hmyz vrátane chrobákov a ich lariev, húseníc a ovocia a bobúľ. Potrava pochádza hlavne z korún stromov a vlha sa na zem spúšťa len oje dinele. Zdržiava sa väčšinou v úkryte hustých korún stromov. Človek by očakával, že vtáka s takým nápadným sfar bením a vzorom možno spozorovať veľmi ľahko. Nie je to však pravda. Sfarbenie prekvapujúce v otvorenom priestore však pôsobí ako účinná kamufláž, keď vták sedí na husto olistenom strome. Vtedy je jediným dôkazom prítomnosti tohto druhu silný flautový spev. Lieta v plochých vlnovkách podobne ako drozd trskotavý a končí prudkým vznesením sa do koruny stromu. Jediný náš spevavec veľkosti škorca s červenou očnou dúhovkou. Samec je citrónovožlto sfarbený, iba uzdičku, krídla a chvost má čierne. Čierny je aj očný pásik, ktorý sa tiahne od červenkastohnedého zobáka. Samice majú podobné rozdelenie farieb, ale namiesto žltej majú na vrchnej časti tela matne zelenkastú farbu a na spodnej sú sivobiele s jemnými hnedastými škvrnkami. Staré samice môžu pripomínať dospelé samce, ale ich žltá farba je menej intenzívna. Mladé vtáky pripomí najú operením samice, ale na vrchnej časti sú žlto škvr nité a na spodnej sú menej fŕkané.