FajčeNIE   Fajčenie je vdychovanie a vydychovanie dymu z tlejúceho tabaku, ktoré má znaky naučeného správania s fyzickými, psychickými a spoločenskými zážitkami. Na fajčenie a na nikotín, látku obsiahnutú v dyme z cigariet, vzniká u ľudí závislosť. Na Slovensku zomiera na choroby súvisiace s fajčením ročne asi 20 tisíc osôb. Život fajčiarov sa skracuje celkove o 8 -10 rokov .Absolútna väčšina ľudí, ktorí zomreli na infarkt alebo rakovinu pľúc boli fajčiari. Sústavným a dlhodobým vplyvom sa stalo fajčenie rizikovým činiteľom pri vzniku chorôb, akými sú zúženie ciev, vysoký krvný tlak, kôrnatenie tepien a vredová choroba, choroby obličiek a najmä zhubné rakovinové ochorenia. Pôsobenie v ústnej dutine Pri fajčení dochádza v ústnej dutine k niekoľkým procesom: Stúpa teplota a v zvýšenej miere dochádza k odumieraniu buniek všetkých tkanív, ktoré sa tu nachádzajú (ďasná, jazyk).Znižuje sa vylučovanie slín, ktoré za normálnych okolností majú ochrannú funkciu. Dôsledkom toho je zvýšená tvorba zubného plaku, tvorba zubného kameňa, sfarbenie povrchu zubov a náchylnosť ďasien na infekčné ochorenia.Nikotín spôsobuje zúženie ciev v ďasnách, a tým nedochádza k ich správnemu zásobeniu živinami. To znamená horšiu obranyschopnosť voči baktériám. Pôsobenie v tehotenstve Toxické látky vznikajúce pri fajčení obmedzujú v materskom organizme prenos kyslíka vďaka vzniku karboxyhemoglobínu. Nikotín znižuje prietok krvi maternicou. Placentárne funkcie negatívne ovplyvňujú polycyklické aromatické látky a kadmium. Spontánne potraty sú u fajčiarok 1,4 krát častejšie, perinatálna úmrtnosť 1,2 krát vyššia. Deti matiek, ktoré fajčia majú nízku pôrodnú hmotnosť (1,9 krát častejšie) a častejší predčasný pôrod. Rastový deficit sa prehlbuje aj po pôrode, lebo tieto ženy menej často koja. Deti fajčiarok nápadne často umierajú na syndróm náhlej smrti kojencov (SIDS). Majú častejšie astmu a respiračné infekcie. Tehotné ženy by mali úplne prestať fajčiť, pretože samotné obmedzenie fajčenia v gravidite negatívne účinky fajčenia nezmierňuje. Rakovina   Mnohí ľudia začínajú fajčit' v útlom veku, v čase, keď nedokážu ešte dostatočne pochopit' hroziace nebezpečenstvo a neúprosne sa dostavujúce neskoršie následky z fajčenia tabaku, najmä jeho hlavnej zložky:nikotínu, kysličníka uhoľnatého, ale aj ďalších jedovatých, dráždivých a látok .Vplyvom týchto látok sa riasinkový epitel prirodzene vyskytujúci sa v dýchacích cestách mení na dlaždicovitý (nachádzajuci sa na koži či v žalúdku). Zmiznutím riasiniek pľúca strácajú schopnosť brániť sa voči infekciám, čo vedie k chronickému zápalu priedušiek, sprevádzaného dusivým kašlom. Je to prvý krok k rakovine. Tento stav je možné ešte zastaviť, takže prestať kým nie je príliš neskoro.                       Alkoholizmus   Alkoholizmus je závislosť na alkohole (chem. etanole).Toto slovo pochádza z arabského al-kahal, čo sa dá preložiť ako jemná substancia. Vzniká pôsobením kvasiniek pri kvasení cukrov. Tento proces je v prirodzenom prostredí možný maximálne do 14%, pretože potom sú kvasinky ničené vlastným produktom. Ďalším procesom vzniká ocot. Táto závislosť môže byť najskôr psychická (odstránenie napätia, stresov, zlepšenie komunikácie a nadväzovania vzťahov), neskôr fyzická (metabolizmus organizmu sa dožaduje pravidelného prísunu alkoholu). Nadmerné požívanie alkoholu sa nazýva abúzus a najčastejšie súvisí s pravidelným (denným) pitím, zriedkavejšie s epizodickým (nárazovým). Závislosť na alkohole spôsobujúca rodinné a pracovné problémy sa považuje za ochorenie a vyžaduje ambulantnú, častejšie hospitalizačnú liečbu. Predpokladajú sa genetické predispozície k vzniku alkoholizmu najmä od biologických otcov. Dnes je alkoholizmus hlavný problém verejného zdravia v Severnej Amerike, ktorý stojí každoročne svojich obyvateľov 170 miliárd USD. Alkoholizmus je život ohrozujúca závislosť, ktorá často končí smrťou následkom chorôb orgánov ako pečeň, podžalúdková žľaza alebo obličky, ďalej následkom vnútorného krvácania, degenerácie mozgu, otravy alkoholom alebo samovraždy. Alkoholizmus je tiež hlavný prispievajúci faktor pre úrazy hlavy, dopravné nehody, násilie a prepadnutia, ako aj vedúca príčina neurologických a iných medicínskych problémov (napr. cirhóza pečene). Neliečená alkoholová závislosť spôsobuje problémy: psychické (alkoholické delírium, ktoré môže spôsobiť v dvoch až piatich percentách aj smrť, alkoholická demencia, vysoká samovražednosť)sociálne (strata rodiny, prerušenie sociálnych väzieb a priateľov, nezamestnanosť)zdravotné. Liečba: Cieľom liečby je úplná abstinencia a dosahuje sa kombináciou farmakologickej liečby, averzívnej liečby (cieľom je dosiahnutie odporu voči droge), psychoterapie a socioterapie (kluby abstinentov a pod.). Môže mať formu ambulantnú či ústavnú. Úspešnosť sa pohybuje v rozmedzí 40 - 60% a je vo veľkej miere podmienená ochotou spolupracovať zo strany pacienta. Liečbu je potrebné v niektorých prípadoch zopakovať. Alkoholovú závislosť je ťažšie vyliečiť a je značne škodlivejšia než závislosť na väčšine iných návykových látok. Fyzické symptómy pri abstinencii od alkoholu vyzerajú podobne ako symptómy abstinencie od heroínu.     Liečba otravy: Ťažká jednorázová intoxikácia alkoholom môže skončiť i smrťou. Pri koncentrácii alkoholu v krvi nad 1g/l  postihnutý neudrží rovnováhu, pri koncentrácií nad 2g/l je spavý, a ak je koncentrácia vyššia ako 4g/l hrozia poruchy vedomia a smrť. V predlekárskej prvej pomoci je vhodné vyvolať zvracanie a uložiť postihnutého do polohy na boku, aby nehrozilo udusenie zvratkami. Ak sa pacient nepreberá a zhoršuje sa dýchanie je potrebný prevoz do nemocnice - nevyhnutná je často i intubácia a asistované dýchanie. Po výplachu žalúdka sa podáva intravenózne 50% glukóza  a tiamín. Ak bol opitý nájdený na ulici je potrebné vylúčiť i inú príčinu ochorenia, vyšetriť glykémiu, a po neurologickom vyšetrení je často potrebné vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou (CT) pre vylúčenie  subdurálneho hematómu (krvácanie pod tvrdú plenu). Ten sa prejavuje poruchou vedomia, širšou zrenicou na strane krvácania a slabosťou končatín na protiľahlej strane (padajú rýchlejšie na podložku). Ak chorý nie je urgentne operovaný a hematóm odsatý, chorý zomiera do niekoľko hodín                             Drogy     droga sa používa dnes synonymne s pojmom omamný jed. Často to vyvoláva dojem, akoby tu išlo o objav šesťdesiatych rokov a dnešnej mládeže. V skutočnosti sa omamné drogy užívajú už tisícročia a poznali ch všetky kultúry. Väčšina surovín, z ktorých sa drogy pripravujú, sú rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Išlo najmä o zmiernenie stavov bolesti, strachu, ale aj uvoľnenie napätia, zaháňania nudy, či rozvoju sily a vytrvalosti. Na tento účel sa používali len niektoré druhy látok, ktorých účinok poznali celé generácie. Ich výroba a užívanie podliehali takmer vždy prísne stanoveným medicínskym, náboženským alebo kultovým rituálom.   História a súčasnosť Pojem droga sa používa dnes synonymne s pojmom omamný jed. Často to vyvoláva dojem, akoby tu išlo o objav šesťdesiatych rokov a dnešnej mládeže. V skutočnosti sa omamné drogy užívajú už tisícročia a poznali ch všetky kultúry. Väčšina surovín, z ktorých sa drogy pripravujú, sú rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Išlo najmä o zmiernenie stavov bolesti, strachu, ale aj uvoľnenie napätia, zaháňania nudy, či rozvoju sily a vytrvalosti. Na tento účel sa používali len niektoré druhy látok, ktorých účinok poznali celé generácie. Ich výroba a užívanie podliehali takmer vždy prísne stanoveným medicínskym, náboženským alebo kultovým rituálom. V súčasnosti to vyzerá v mnohom úplne inak – skoro všetky na svete rozšírené drogy sú prístupné všetkým a takmer všade. Účinné látky z omamných rastlín a iných prírodných zdrojov sa izolujú v laboratóriách, a tak sa môžu chemicky vyrábať „v čistej forme“. Takto sa teda môžu vyrábať aj látky, ktoré dokážu znásobiť účinok prírodných látok, v priebehu rokov sa našli aj nové prostriedky, ktorými možno podávať drogy – napr. injekčné striekačky. Tým sa dá podstatne zvýšiť množstvo podávaného omamného prostriedku – teda zvýšiť jeho účinok – a tak skrátiť čakaciu dobu, za ktorú začne droga účinkovať. Pôsobenie v mozgu, v tele Takmer všetky drogy vyvolávajú v mozgu komplikovanú „prestavbu, ktorú si opíšeme na príklade kokaínu: táto droga posilňuje pozitívne pocity tým, že pôsobí na mozgové jadro, považované za takzvané centrum odmeny. Toto hodnotí zvonka prichádzajúce podnety, ktoré oslovujú naše ľudské potreby ako pozitívne a príjemné. Môžu sa spájať napr. s pôžitkom, ktorý pociťujeme pri jedení torty, maznaní sa s domácim zvieratkom, dobrou školskou známkou a pod. Kokaín znásobuje tieto účinky tým, že podporuje vzostup koncentrácie dopamínu v mozgu, ktorý vyvoláva v človeku priam euforické stavy. A práve tým sa vystupňuje intenzita pôžitku – príjemné sa zdá ešte príjemnejším a problémy sa rozplynú ako dym. Droga dokáže vybičovať okrem iného mozog aj k tomu, že je schopný spracovať viac podnetov bez toho, aby sa hneď dostal do stresu. Tým pôsobí ako urýchľovať myšlienkových pochodov. Za normálnych okolností zabránia zabudované brzdy tomu, aby sa náš mozog príliš nepreťažoval. A to budí dojem, akoby človek po užití kokaínu priam sršal nápadmi. Aj preto sa o kokaíne hovorí, že efektívne ovplyvňuje tých, od ktorých sa čaká mimoriadna kreativita. Zázračným spôsobom dodáva pocit, že sme výkonnejší a vtipnejšía ako všetci ostatní. Človek opojený drogou je uvoľnenejší, dobre naladený, nemá zábrany, je sexuálne aktívnejší. Následky Toto všetko sa síce dobre počúva, ale každému musí byť už od začiatku jasné, že takýto trvalý zásah do mozgu nemôže ostať bez následkov. Konzumenti kokaínu už totiž nedokážu prežiť bez povzbudivej drogy normálny pocit šťastia. Bez ďalšieho užívania drogy by si bol už len nešťastný. Mozog je totiž dlhodobo preťažený, na stres reaguje bludnými predstavami. Je celkom prirodzené, že sa k tejto biochemickej prestavbe pripojí aj telo. Užívateľom drog hrozia poruchy srdcového rytmu, infarkt myokardu, mozgové porážky alebo epileptické záchvaty. Závislosť Čím silnejšie zasiahne droga tento telu vlastný „posilňovací systém príjemných pocitov“, o to vyšší je jej potenciál zneužívania; teda o to rýchlejšia a pravdepodobnejšie sa staneme od tejto látky závislí. Ako pozitívne povzbudzujúce prostriedky sa osvedčil kofeín, nikotín a alkohol – prirodzene, ani zďaleka nie v takej miere ako vyššie spomenuté drogy. Všetky návykové látky zmenia život od základov natrvalo. Keď raz droga zaujala v živote človeka pevné miesto, nedokáže už celý deň myslieť na nič iné len na drogu a na to, aby sa ostatní nedozvedeli nič o jeho/jej závislosti. Navyše potrebuje čoraz viac peňazí, pretože užívanie drog vôbec nie je lacný špás.