Peter I. Veľký   Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovcov (* 9. jún 1672, Moskva – † 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor. v roku 1689 sa ujal skutočnej vlády, samotným vládcom sa stal až po Ivanovej smrti roku 1696. Roku 1724 sa spoluvlády nad Ruskom ujala jeho žena Katarína I. Peter Veľký sa preslávil svojou snahou modernizovať Ruskú ríšu, a to v politickom, ekonomickom ako aj kultúrnom smere. Rusko za Petra Veľkého vstúpilo medzi skutočné európske veľmoci. Na jar roku 1703 sa mladý ruský cár Peter I. vybral na obhliadku močaristého ostrova pri ústi Nevy. Neďaleko miesta, kde sa rieka vlieva do Fínskeho zálivu, sa zrazu zastavil, bakonetom vyryl do trávy štvorcový pôdorys a vyhlásil: ,,Tu bude stáť moje mesto !´´ Toto nehostinné miesto ponúkalo Petrovi významnú strategickú výhodu: prístup k Baltskému moru a tým aj možnosť priameho kontaktu s Európou. Peter dal najprv vybudovať pevnosť, na obranu proti Švédom a a potom začal s výstavbou nádherného moderného mesta Sankt Peterburg čiže Petrohrad, ktoré sa stalo hlavným mestom Ruska namiesto Moskvy. Pri stavbe tu zahynulo veľa ľudí, najmä nevoľníkov a preto sa hovorí, že Petrohrad stojí na ľudských kostiach. Peter Veľký pokračoval po Sofii vo vojenských kampaniach namierených proti Osmanskej ríši, Krymskému chanátu a Tatárom obývajúcim stepi pri severnom pobreží Kaspického mora. Po skončení dvoch ťažení získalo Rusko strategický prístav Azov neďaleko ústia rieky Don. V roku 1700 bola začatá severná vojna. Vojská Petra Veľkého boli v bitke pri Narve najskôr porazené Švédmi. Potom Peter Veľký využil oslabenie švédskej armády v dôsledku bojov s Poliakmi, urobil organizačné zmeny medzi ruskými oddielmi a prenikol do Livónska, kde sa zmocnil významných oporných bodov, Švédsku potom zabral aj niektoré severnejšie položené územia, okrem iného tiež ústie rieky Nevy do Fínskeho zálivu, kde nechal roku 1703 založiť budúcu novú ruskú metropolu – Petrohrad. Toto mesto sa malo stať výstavnou skriňou Ruskej ríše, symbolom nastávajúceho pokroku v Rusku. Severná vojna bola ukončená až roku 1721, kedy Peter Veľký k Ruskej ríši pripojil celé územie sporného Livónska. Roku 1711 začal Peter Veľký novú vojnu s Osmanskou ríšou s cieľom zmocniť sa severného pobrežia Čierneho mora. Bol ale tureckou armádou porazený na rieke Prut a donútený vzdať sa skôr dobytých území vrátane prístavu Azov. Ruská ríša stratila aj kontrolu nad Záporožím. Roku 1721 si zmenil titul na „imperátor“. Na čele ruskej pravoslávnej cirkvi nechal ustanoviť svätú synodu, zbor najvyšších duchovných predstaviteľov. Nasledujúceho roku vytvoril systém zvláštnych hodností, do ktorých zaradil ruskú šľachtu. Týmto krokom si zabezpečil jej poslušnosť a oddanosť cárovi. Absolutistickou krajinou s vládou samoderžavia ale Ruská ríša zostala aj napriek Petrovým reformám v štátnej a súdnej správe (vzniklo deväť kolégií vykonávajúcich vlastnú štátnu správu, samospráva bola posilnená vytvorením gubernií). Dôležitou mocenskou podporou pre Petra Veľkého bola aj tajná polícia. Ďalej zrušil staroslovanský kalendár a zaviedol juliánsky kalendár (nie však moderný gregoriánsky). Po zavedení juliánskeho kalendára rok 1208 stal sa rokom 1700. Používanie cyriliky nahradil azbukou (odmietol zavedenie latinky). Ruskej šľachte prikázal oholiť si brady a odporučil obliekať sa podľa európskych vzorov. Čo sa väčšine spupných bojarov nepáčilo. Ešte v roku 1718 nechal Peter Veľký umučiť svojho vlastného syna Alexeja, ktorý sa odmietol podriadiť otcovej vôli. Peter Veľký tak týmto krokom ukázal aj odvrátenú tvár veľkého ruského reformátora – bol nemilosrdný k akýmkoľvek náznakom odporu voči jeho absolútnej vláde. Petrova druhá manželka Katarína začala so svojim manželom spoluvládnuť Rusku ako cárovná v roku 1724. Deti: Z prvého manželstva s Jevdokiou Fiodorovnou Lopuchinovou mal tri deti a z druhého manželstva s Martou Skavronskou, neskôr Katarínou I. mali 11 detí PETER I. VEĽKÝ zomrel 8. februára 1725 v hlavnom meste SANKT PETERBURG. Petrovi I. sa podarilo počas 43 ročnej vlády urobiť z Ruska európsku veľmoc. Po jeho smrti nastúpila na trón jeho žena KATARÍNA I., ktorá bola od roku 1712 jeho manželkou a roku 1724 bola korunovaná za cárovnú KATARÍNA I.vládla v Rusku iba 2 roky. Po jej smrti nastúpil 17. mája 1727 na ruský trón maloletý vnuk PETRA I. VEĽKÉHO, PETER II. ALEXEJEVIČ.