Slovensko sa nachádza v severnom miernom pásme. Pre toto pásmo sú charakteristické štyri ročné obdobia. Výška slnka nad obzorom, dĺžka dňa i noci aj množstvo získaného tepla a svetla sa počas roka menia. Tým sú podmienené ročné obdobia. Na podnebie vplýva aj poloha Slovenska v oblasti s prechodnými vplyvmi kontinentálneho a oceánskeho podnebia. Vzduch, ktorý k nám prichádza z Ázie, spôsobuje sucho, v lete horúčavy a v zime silné mrazy. Oceánsky vzduch (prevažne od Atlantického oceánu) prináša zrážky a zmierňuje teploty, v zime odmäk a v lete ochladenie. Keby počas celého roka bola na Slovensku bezoblačná obloha, slnko by naň svietilo 4 450 hodín. Čas, keď slnko svieti na povrch Slovenska, je však oveľa kratší. Najdlhší slnečný svit je v Podunaj­skej rovine (Hurbanovo, Bratislava 2 250 hodín ročne) a vo Vyso­kých Tatrách (Lomnický štít 2 000 hodín ročne). Najdlhší čas je sln­ko zatienené v Oravskej kotline, Horehronskom podolí (slnečný svit tam trvá menej ako 1 900 hodín ročne). Kotliny a nížiny sú často (najmä v zime) v hmle. Dno kotliny vyplní ťažší, chladnejší vzduch a na vrcholy a stráne okolitých pohorí vystúpi teplejší vzduch a je tam slnečno. Hmla sa v kotlinách teda vyskytuje v dôsledku opačné­ho zvrstvenia teploty. Tento jav sa nazýva teplotná inverzia. Z oblakov ,ktore slnko zajrívaju , naprší najviac zrážok vo Vysokých Tatrách ( Lomnický štít okolo 2000 mm ročne). Najsuchšie sú meiesta v nížinách. Keď je teplota dostatočne nízka, sneží. V tatrách padá večšina zrážok vo forme snehu. Priemerná ročná teplota na vrcholoch je -3 stupne celusia. V januári klesá priemerne na -10 stupnov celusia a v júli vystúpuje iba na +4 stupne celusia.