Jazerá sú vodné nádrže, ktoré vznikli činnosťou prírodných síl. Sú to zníženiny na zemskom povrchu vyplnené vodou. Najviac našich jazier vzniklo činnosťou ľadovcov v Tatrách, kde sa nazývajú plesá. Najväčšie z nich je Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20 ha a hĺbkou 53 m (je najhlbším plesom). Známe sú Štrbské pleso, Po­pradské pleso a i. V stredoveku ľudia vybudovali vodné nádrže, ktoré slúžili predo­všetkým banskej činnosti. V Štiavnických vrchoch sa nazývajú taj- chy. V súčasnosti sa využívajú na rekreáciu. Známe sú Richňavské jazerá .i Počúvadlo pod Sitnom. N.ijvi.ic rozšírené sú priehradné vodné nádrže. Vybudovali ich najme po 2. svetovej vojne. Najviac vodných nádrží sa nachádza na Váhu. Známejšie z nich sú Liptovská Mara, Nosice a Sĺňava pri Piešťanoch. Ďalšie známe priehrady sú Oravská priehrada (Orava), Zemplínska šírava (Laborec), Palcmanská Maša (Hnilec) v Sloven­skom raji a Ružín (Hornád). K novším patrí Vodné dielo Gabčíkovo na Dunaji, Žilina na Váhu, Kráľová pri Galante na Váhu, Starina na Ciroche a Nová Bystrica na Bystrici, prítoku Kysúce. Všetka voda nachádzajúca sa pod zemským povrchom je podpovrchová voda. Ak vytvára súvislú hladinu, je to podzemná voda. Práve jej výskyt a zásoby sú pre človeka dôležité. Na Slovensku sa odoberá z celkového množstva podzemných vôd odhadom asi štvrtina. Zásoby podzemnej vody sú na území Slovenska rozdelené veľmi nerovnomerne. Voda sa pod zemským povrchom najlepšie udržuje v sypkých a priepustných horninách. Preto sú najpriaznivejšie podmienky pre výskit podzemnskych horninách. Preto sú najpriaznivejšie podmienky pre výskit podzemných vôd v nížinách. Voda sa tam nachádza v usadeninách riečnych štrkov a pieskov. Dopĺňa sa nielen zrážkami , ale aj vodou z riek.