Slovenská republika podľa posledného sčítania ľudu roku 2001 "mala 5,379 mil. obyvateľov. Priemerná hustota zaľudnenia Slovenska je 110 obyvateľov na I km*. Rozmiestnenie obyvateľov je veľmi nerovnomerné. Najhustejšie zaľudnené sú územia veľkých miest. V Bratislave žije temer 1 200 obyvateľov na 1 km2, v Košiciach 950 obyvateľov na 1 km2. Veľa obyvateľov žije v miestach, kde je dobre rozvinutá priemyselná výroba a iné hospodárske aktivity, napr. v úrodnej Podunajskej nížine a kotlinách (viac ako 150 obyvateľov na 1 km2). Menej zaľudnené sú Juhoslovenská kotlina, Východoslovenská a Záhorská nížina, kde je priemerná hustota zaľudnenia 80 až 150 obyvateľov na 1 km2. Nízku ľudnatosť majú chladné horské oblasti Slovenska s málo úrodnými pôdami a slabo rozvinutým priemyslom. Málo zaľudnené sú aj územia na východnom Slovensku v okolí Svldníka a Humenného. V týchto oblastiach žije priemerne menej ako 80 obyvateľov na 1 km2. Počet obyvateľov rôznych oblastí Slovenska sa postupne mení. Zmeny sa uskutočňujú sťahovaním a prirodzením prírastkom, ktorý sa vypočíta ako rozdiel me­dzi počtom narodených a zomretých. Veľké sťahovanie obyvateľov Slovenska do zahraničia bolo kon­com 19. a začiatkom 20. storočia. Ľudia odchádzali za prácou do USA, Kanady, Južnej Ameriky, Austrálie a západnej Európy. Pred vznikom Československa sa mnoho ľudí odsťahovalo do hlavných centier Rakúska-Uhorska ( Viedeň, Budapešť).Po vzniku Československa smerovali prúdy ľudí do priemyselných Čiech a Moravy (150 000). V súčastnosti je sťahovanie do zahraničia slabé. Predovšetkým dočasne odchádzajú mladí ľudia za štúdiom a prácou. Večší význam má vnútroštátne sťahovanie. Od konca 2.svetovej vojny do roku 1990 sa obyvatelia sťahovali do miest za prácou a na druhej strane sa vyľudnoval vidiek. V 20.storočí najrýchlejšie rástli mestá : Bratislava, Košice , Prešov, Žilina, Bánska Bystrica. V súčastnosti sa vnútroštátne sťahovanie znížilo.