Anton Bernolák
Narodil sa v
rodine zemepána v Slanici na Orave. Študoval v
rokoch 1774-1778 na Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni. Štúdiá ukončil v
roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave. Po štúdiách jeho
prvým pôsobiskom bola kaplánka v Čeklísi (dnes Bernolákovo) 1787 - 1791. Šesť rokov pôsobil vo funkcii
tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave. Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého
dekanátu a bol správcom mestskej školy. Jeho mimoriadny
talent sa prejavil už v bratislavskom Generálnom seminári, kde sa zapálil za
osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. Tam sa stal propagátorom
národnobuditeľských snáh slovenského národa. Pre realizáciu
týchto ideí a zámerov mal všetky odborné predpoklady. Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na
vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky. Napriek tomu, že
jeho aktivita bola zameraná na jazykovedné dielo, veľmi dobre si uvedomoval, že
bez toho, aby obyvateľstvo žijúce na území Slovenska nepoužívalo živú reč v písomnom styku a
v školstve nie je možné, aby sa formoval na novodobý moderný národ, ktorý bude
smerovať k svojej svojbytnosti. Tomuto účelu podriadil svoje vedecké diela.
Vyčerpávajúca literárna i kňazská práca, mnoho starostí s blízkou rodinou a
ďalšie okolnosti mu podlomili zdravie natoľko, že nečakane zomrel na srdcovú
porážku.