Jozef II.   Jozef II. sa narodil v poradí ako 3. dieťa zo 16 detí, ktoré spolu mali Mária Terézia s manželom Františkom Lotrinským. Narodil sa v r. 1741 ako dieťa vysnívané celým rodom a ako budúci cisár. Od r. 1765 bol spoluvládcom Márie Terézie, bez schválenia senátu a nemeckým cisárom. Za uhorského kráľa sa korunovať nenechal, lebo uhorská šľachta bojkotovala jeho reformy. Je typickým predstaviteľom osvietenského absolutizmu, v súvislosti s ním hovoríme o tzv. jozefinizme. Bol pokrokovejší ako jeho matka, jej reformy sa mu zdali pomalé a nedostatočné. Ako človek bol veľmi nepríjemný, všetci ho nenávideli, najviac uhorská šľachta. Mal osobné kontakty s vedcami a veľa cestoval. Chcel z monarchie vytvoriť moderný štát. Bol vlažný katolík, filozof-kozmopolita, čo sa nepáčilo jeho matke. Jeho osobný život bol nešťastný. Bol 2x ženatý, ale ani jedno manželstvo nedopadlo dobre. Prvú manželku Máriu Izabelu Parmskú miloval, no ona jeho nie, ako sa dozvedel až po jej smrti. Pod nátlakom svojej matky si vzal za druhú manželku Máriu Jozefínu Bavorskú a však po dvoch rokoch bezdetného manželstva zomrela. Nešiel jej ani na pohreb. Jozef 2. bol človek prísny, tvrdohlavý, neskrotný, povýšenecký, sarkastický, náladový, spurný a popudlivý. V r. 1781 vydal Tolerančný patent, ktorý odstránil diskrimináciu luteránov, kalvinistov, ortodoxných veriacich a určité práva získali dokonca aj Židia. Cirkev podriadil štátnej moci, čím oslabil moc pápeža. Zaviedol reformy namierené proti cirkvi: a)Zrušil 50% kláštorov a mníšskych rádov. Ponechal len kláštory a rády, ktoré sa venovali zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu. Zrušeným kláštorom odobral pôdu a tú mohli následne získať ľudia. Na tejto pôde sa často vytvárali veľkostatky. Tvrdo zasahoval proti jezuitom, ktorí boli proti reformácii. b)Vylúčil štúdium teológie z univerzít. Namiesto toho vytvoril špeciálne školy na prípravu kňazov (len pre katolíkov) tzv. štátne generálne semináre. Ďalšia reforma sa týkala štátnej správy, presadil centralizmus (centrom ríše sa stala Viedeň). Za úradný jazyk ríše vyhlásil namiesto latinčiny nemčinu, zároveň však podporoval pestovanie domácich jazykov. Štátny aparát tvorili odborníci a Uhorsko bolo rozdelené na 10 dištriktov. Od úradníkov vyžadoval úplnú lojalitu, ale štátna služba im zaručovala živobytie do konca života. V prezlečení navštevoval úrady a v prípade zistenia nejakej chyby bol úradník vyhodení na ulicu bez nároku na podporu. Zrušil trest smrti, zaviedol nový trestný a občiansky poriadok (platil pre všetkých bez výnimky). Taktiež očísloval domy, premeral pôdu, zakázal prácu detí do 8 rokov a zrušil nariadenie, že ženy musia sedieť na jednej strane stola a muži na druhej. V rámci prísnej hospodárskej politiky zakázal dovoz luxusných výrobkov, obmedzil výdavky habsburského dvora, napr. zakázal plesy (určoval koľko sa ich môže poriadať do roka), vymedzil kalorickú hodnotu stravy a obmedzil kúrenie. Pokračoval aj v reforme školstva. Spolu s matkou uzákonil obdobie školopovinnosti od 6. do 12. roku a bola vydaná štátna norma pre Uhorsko Ratio educationis, ktorá rozdelila školy na ľudové a latinské, tieto sa členili na jednotlivé stupne a typy škôl podľa vtedajšej spoločenskej štruktúry. Vo Viedni založil aj Ústav pre hluchonemých, v tomto ústave sa vyučovalo pomocou posunkovej a ústnej metódy, nazývanej ako viedenská. V r. 1785 vyhlásil Jozef 2. zrušenie nevoľníctva. Patent vychádzal z osvietenských zásad prirodzeného práva. Posilňoval ľudskú dôstojnosť, občianske sebavedomie, obnovil staré slobody poddaných. Tí sa mohli sťahovať, slobodne zakladať rodiny, dávať deti do škôl, rozhodovať o svojom majetku a poddaný nemusel pred feudálom kľaknúť a bozkať mu ruku ako predtým. Táto reforma oslabila feudálne vzťahy, no zachovávala poddanské povinnosti. Po vypuknutí revolúcie vo Francúzsku sa začali čoraz viac ozývať hlasy namierené proti Jozefovi 2. Najmä uhorská šľachta, ktorá nesúhlasila s jeho reformami. A tak bol donútený krátko pred smrťou odvolať všetky svoje reformy okrem Tolerančného patentu a zrušenia nevoľníctva. 29.1.1790 Jozef 2. zomrel na tuberkulózu, ktorou sa nakazil počas bojov po boku Ruska proti Osmanskej ríši. Uhorsko za ním nesmútilo, ale oslavovalo (ohňostrojom).