Srdce Srdce (latinsky: cor, grécky: καρδια – kardia) je dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu (kardiovaskulárny systém) vďaka rytmickým sťahom (kontrakciám). Uloženie srdca U cicavcov je srdce uložené v hrudníku medzi pľúcami, hrudnou kosťou (os sternum) a bránicou. Zvonka je kryté väzivovým obalom, ktorý sa nazýva osrdcovník (perikard). Vo vnútri perikardu sa nachádza tenká dvojitá membrána. V tomto úzkom dvojitom vaku sa nachádza perikardiálny priestor vyplnený malým množstvom tekutiny (liquor pericardii), ktorá chráni srdce pred trením a nárazmi. Stenu srdca tvoria tri vrstvy: endokard – blana tvorená jednou vrstvou plochých endotelových buniek, ktorá vystiela vnútro dutiny srdca a tvorí srdcové chlopne,myokard– srdcový sval, osobitný druh priečne pruhovaným svalstvom (pozri aj srdcová svalovina),epikard – lesklá blana, ktorá pokrýva povrch srdca, predstavuje vlastne vnútornú vrstvu perikardu. Steny predsiení majú menej svaloviny ako steny komôr, keďže vykonávajú menšiu činnosť. Najmohutnejšia je svalovina ľavej komory, ktorá pumpuje krv do veľkého krvného obehu. Anatómia ľudského srdca Frontálny (predný) pohľad na otvorené ľudské srdce. Biele šípky naznačujú normálny tok krvi. Srdce človeka je uložené v medzipľúcí (mediastíne). Má tvar kužeľa, ktorého báza je orientovaná smerom hore. Hrot srdca smeruje dopredu a dole. Približne 2/3 srdca sú uložené v ľavej a 1/3 v pravej časti hrudníka. Srdce dospelého človeka má hmotnosť priemerne 300 g u muža a 250 g u žien. Jeho dĺžka od bázy po hrot je v priemere asi 12 cm. Na hrudnú stenu sa srdce premieta v oblasti, ktorú môžeme ohraničiť štyrmi bodmi (A - D): A - v druhom medzirebrí vpravo asi 1 cm od okraja mostíka (sternum)B - v piatom medzirebrí v sternálnej čiareC - v piatom medzirebrí vľavo, v tzv. medioklavikulárnej čiare (prechádza zvislo stredom kľúčnej kosti)D - v druhom medzirebrí vľavo asi 2 cm od mostíka (sternum) Srdcové dutiny Srdce cicavcov je štvorkomorové, čo znamená že je vo vnútri rozdelené na štyri samostatné, funkčne rozlíšené časti: pravá predsieň (lat. atrium dextrum)pravá komora (lat. ventriculus dexter)ľavá predsieň (lat. atrium sinistrum)ľavá komora (lat. ventriculus sinister) Srdcové priehradky Ľavá a pravá strana srdca (tzv. ľavé a pravé srdce) sú oddelené srdcovými priehradkami predsieňová priehradka (lat. septum interatriale)komorová priehradka (lat. septum interventriclare) Srdcové chlopne Medzi predsieňou a príslušnou komorou sa nachádzajú cípovité chlopne, ktoré oddeľujú predsieň od komory a fungujú ako jednosmerné ventily, t.j. umožňujú krvi prúdiť len smerom z príslušnej predsiene do komory. V srdci sa nachádzajú dve cípovité chlopne: trojcípa alebo trikuspidálna chlopňa (lat. valvula tricuspidalis) medzi pravou predsieňou a pravou komorou,dvojcípa alebo mitrálna chlopňa (lat. valvula bicuspidalis, valvula mitralis) medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou. Cípovité chlopne sú vlastne výchlipky endokardu. Ich funkciou je zabezpečovanie jednosmerného toku krvi z predsiení do komôr. Keď sa predsiene naplnia, zvýši sa v nich tlak krvi, ktorý spôsobí, že cípy chlopní sa prehnú smerom do komôr, čím sa od seba vzdialia. Takýmto spôsobom sa chlopne otvoria a krv pretečie z predsiení do komôr. Po odtečení krvi z predsiení do komôr klesne tlak v predsieňach a chlopne sa opäť uzavrú. Aby sa chlopne po uzavretí nevychlípili do predsiení (smerom hore), sú upevnené pomocou bradavkových svalov, ktoré ich ťahajú smerom do komory (dolu). Otváranie a zatváranie chlopní je pasívne, je riadené zmenami tlaku v predsieňach a komorách. Bradavkové svaly (musculi papilares) teda chlopne neotvárajú ani nezatvárajú, iba udržiavajú cípy chlopní v správnej polohe, keď sú uzavreté. Srdcové chlopne sú aj medzi komorou a výstupom do príslušnej tepny. Tieto sa označujú ako semilunárne (polmesiačikovité). Sú to: pľúcnicová alebo pulmonálna chlopňa (lat. valva (trunci) pulmonalis) medzi pravou komorou a pľúcnou (pulmonálnou) tepnouaortálna chlopňa (lat. valvula aortalis) medzi ľavou komorou a aortou Ak sa chlopne neotvárajú dostatočne a ich ústie je zúžené (napr. preto, že cípy sú čiastočne zrastené), hovoríme o stenóze chlopne. Naopak, ak sa chlopne po pretečení krvi dostatočne neuzavrú, pretože cípy k sebe navzájom nepriliehajú, dochádza k spätnému toku krvi a tento stav označujeme nedostatočnosť, insuficienciu chlopne. Najčastejšími príčinami poškodenia chlopní v srdci sú reumatická horúčka a endokarditídy. Závažné chlopňové chyby môžu viesť v konečnom dôsledku k srdcovému zlyhaniu. Riešením môže byť chirurgické riešenie, ktoré spočíva v rekonštrukcii (plastike) alebo náhrade poškodenej chlopne.