Lexikológia - Členenie slovnej zásoby
Lexikológia - Členenie
slovnej zásoby
Lexikológia
- náuka
o slovnej zásobe
- všíma si
vznik a pôvod slov, vzťahy medzi slovami, zmeny významu slov a pod.
Slovná zásoba
- slovo –
skupina hlások, ktorá má v istom jazyku ustálený lexikálny význam a gramatický
význam
- lexikálny význam =>
vecný obsah slova (napr. dom => budova na bývanie)
- gramatický význam =>
schopnosť slova vyjadrovať gramatické kategórie (napr. dom – jed.č., muž.rod,
N)
- slovná zásoba –
súhrn všetkých slov v národnom jazyku (cudzím slovom lexika)
- národný jazyk
– tvorí ho spisovný jazyk a nárečia
- slovná zásoba je
zapísaná v slovníkoch slovenského jazyka
-slovná zásoba sa
skladá z jadra a okraja slovnej zásoby
- jadro slovnej
zásoby
sú to slová, ktoré
sú najstaršie a najčastejšie sa používajú; : zem, voda, otec, sestra, slovo,
jesť, spať, tri päť, dobre, ja, ty, a, i... - okraj slovnej zásoby (pasívna
slovná zásoba
je neustále v
pohybe, vypadávajú z neho staré slová (rytier, groš) a vstupujú doň nové slová
slovenského i cudzieho pôvodu (fóliovník, diaľnica)
- patria sem hovorové
slová, knižné slová, básnické slová, odborné slová, nárečové slová, slangové
slová, archaizmy, historizmy, zastarané slová, neologizmy
- okrem toho
existuje aj termín individuálna slovná zásoba – súhrn slov daného jedinca; môže byť aktívna (slová,
ktoré používa) a pasívna (slová, ktoré pozná, ale ich nepoužíva)
Členenie slovnej
zásoby
- členenie
slovnej zásoby podľa významu:
a) jednovýznamové
slová
b) viacvýznamové
slová
c) homonymá
(rovnozvučné slová)
d) synonymá
(rovnoznačné slová)
e) antonymá
(opozitá)
f)
frazeologizmy
a) jednovýznamové
slová
- pomenúvajú
jedinečný (neopakovateľný) jav ( Poľsko, Košice, Mária Ďuríčková, Saturn, ryba,
jedľa, pondelok)
b) viacvýznamové
slová (polysémia – viacvýznamovosť))
- pomenúvajú viac
javov, má viac významov ( koleno – časť nohy, ohyb na potrubí, koruna – minca,
kráľovská koruna, koruna stromu, slimák – živočích, časť vnútorného ucha)
- viacvýznamové
slovo má jeden základný význam, ďalšie významy získalo viacvýznamové slovo tak,
že jeho význam sa preniesol na iný, podobný jav:
1. hlava človeka
2. hlava na bicykli
3. kapustná hlava
c) homonymá
(rovnozvučné slová)
- slová, ktoré
rovnako znejú a pritom pomenúvajú rozdielne javy
- od viacvýznamových
slov sa líšia tým, že vznikli ako samostatné pomenovania a náhodne sú zvukovo
zhodné ( zámok (historická budova) zámok (kovový mechanizmus na uzamykanie))
d) synonymá
(rovnoznačné slová)
- sú slová, ktoré
rozlične pomenúvajú jeden jav, sú to slová
rovnakého alebo podobného významu ( strašidlo, strašiak, príšera, mátoha)
- synonymá vytvárajú:
-
synonymické dvojice (dno - spodok, mláka – kaluž)
-
synonymické rady (statočný,
čestný, poriadny, charakterný, bezúhonný, poctivý) ; - v synonymickom rade sa
môže význam slov zosilňovať alebo zoslabovať (kričať, revať, vrieskať, hovoriť,
šepkať)
e) antonymá
(opozitá)
- slová, ktoré majú
opačný význam ( svetlo - tma, úprimnosť - neúprimnosť, horný - dolný, sedieť - stáť, ďaleko – blízko)
f)
frazeologizmy (frazeologické jednotky)
-ustálené slovné
spojenia s preneseným, obrazným a nerozložiteľným významom. Patria sem aj:
idiomy - ustálené
slovné spojenia, ktoré nemožno rozdeliť ani z významovej, ani formálnej
stránky (od buka-do buka, lážo-plážo)
pranostiky
porekadlá
príslovia
Od frazeologizmov
treba odlišovať združené pomenovania. Tiež ide o ustálené spojenia,
ktoré však nemajú obrazný charakter.
Väčšinou ide o termíny (napr. štátna správa, žiacka knižka, kyselina sírová...).
Niektoré združené pomenovania môžeme nahradiť jednoslovným pomenovaním => univerbizácia
(napr. diplomová práca – diplomovka, minerálna voda – minerálka). Opakom
univerbizácie je multiverbizácia (financie – finančné prostriedky,
darovať- dať do daru)
členenie
slov zo štylistického hľadiska
- 1. štylisticky
bezpríznakové (neutrálne ) slová – môžeme ich použiť v ktoromkoľvek
jazykovom štýle. Patria do jadra slovnej zásoby (napr. dom, desať, koberec)
- 2. štylisticky
príznakové – sú zviazané z určitým typom textov (napr. poetizmy
s umeleckým štýlom, slang s hovorovým)..
- členenie
štylisticky príznakových slov podľa obsahu:
a) hovorové
slová
- používajú sa v
bežnej komunikácii medzi dobre známymi osobami (panelák, futro, žúrovať)
- používajú sa v
každodennom ústnom styku, pri neoficiálnych príležitostiach, napríklad pri
stretnutí s priateľom, ale aj v zápisoch do denníkov.
b) knižné
slová
- slová, ktoré
sa vyskytujú sa predovšetkým v knihách ( jasnozrivý, jatriť, skrivodlivosť)
- knižné slová sa
výnimočne používajú pri slávnostných prejavoch, pri svadobnom prípitku a pod.
c) básnické
slová (poetizmy)
-majú blízko ku
knižným slovám, vyskytujú sa v poézii ( luna, vesna, junák, var´, čos´)
d) odborné
slová (termíny)
-slová, ktoré
jednoznačne a presne pomenúvajú veci a javy (bronchitída, fonendoskop,
substantíva, deliteľ, pľúcnik lekársky)
- odborné termíny sa
vyskytujú a používajú v odborných knihách, časopisoch, vo vedných odboroch
medzi termíny patria aj : kancelarizmy – typické pre
administratívny štýl (napr. pohľadávka, faktúra)
publicizmy
(žurnalizmy) – typické pre publicistický štýl ( napr. iniciatíva, lukratívny)
- členenie
štylisticky príznakových slov podľa pôvodu
a) domáce
slová – domáci pôvod (zbojník, noha)
b) cudzie
slová – prebraté s cudzích jazykov. Môžu byť: -
zdomácnené – už ich nepociťujeme ako cudzia (rádio, auto, uniforma)
- medzinárodné (internacionalizmy) – vyskytujú sa vo
viacerých jazykoch (substantívum,
aliancia, terorizmus)
- členenie
štylisticky príznakových slov podľa spisovnosti:
- spisovné
slová
- používajú sa vo
verejnom dorozumievaní (v tlači, rozhlase, televízii, v školách, v úradoch)
pr. dáždnik, auto,
cesta
- nespisovné slová sú:
a) nárečové slová
(dialektizmy)
- používajú sa v
niektorom nárečí, nárečím hovoria obyvatelia istej zemepisnej oblasti (mléko,
bandurka, švábky, grule, erteple)
b) slangové
slová
- používajú v súkromnom
styku skupiny ľudí s rovnakým zamestnaním, záľubami (žiaci, študenti, lekári,
umelci, športovci, atď.)
pr. učka, slovina,
dostať guľu
c)
profesionalizmy – používa ich istá profesia
d) argot – tajná,
šifrovaná reč
- členenie
štylisticky príznakových slov podľa dobového výskytu:
a) archaizmy
- pomenúvajú
existujúce javy a veci, nahradili ich však modernejšie slová, preto sa nepoužívajú,
majú v súčasnosti synonymum
( lučba (chémia),
merba (geometria), furman (povozník), sklep – obchod)
b) historizmy
- sú spisovné slová
pomenúvajúce javy a predmety, ktoré zanikli alebo sa už sa bežne nepoužívajú, preto
sa nepožíva ani slovo
pr. šesták, dvoran, hintov, hajdúch, dereš, župa,
zeman, išpán
c) neologizmy
- slová, ktoré
vznikajú na pomenovanie nových predmetov alebo javov (mobil, trenažér, sponzor,
čip)
- ročne do slovnej
zásoby slovenského jazyka pribúda okolo 5OO nových slov
- členenie
štylisticky príznakových slov podľa citového zafarbenia:
a) neutrálne
(štylisticky bezpríznakové)
- nevyjadrujú citový
vzťah k pomenovávanej skutočnosti (ruka , strom)
b) citovo
zafarbené (štylisticky príznakové) - vyjadrujú citový vzťah k pomenovávanej
skutočnosti. Patria sem:
detské slová
- používajú sa pri
komunikácii s malými deťmi (hapať, dať pá-pá, žiža)
hypokoristiká
- výrazy používané v domácom, v dôvernom prostredí, označenie rodných
alebo príbuzenských mien (ocino, mamulienka)
eufemizmy - zjemňujúce
výrazy a slová pre nepríjemné a drsné veci ( namiesto umrieť výrazy
zaspať, usnúť, odísť na večnosť, rozlúčiť sa so svetom, naposledy vydýchnuť)
zdrobneniny
(deminutíva)
augmentatíva - opak
deminutív; zveličujúce slová (psisko, chlapčisko)
pejoratíva - vyjadrujú
negatívny postoj hovoriaceho k pomenúvanej skutočnosti (žbrnda, držgroš)
vulgarizmy - neslušné slová,
ktoré nepatria do bežnej komunikácie ( rôzne neslušné nadávky)
Tvorenie
slov
- je základným prostriedkom
obohacovania slovnej zásoby
- rozoznávame 4 základné spôsoby
tvorenia nových slov:
1. odvodzovaním
- predponami – predpona + základové slovo ( napr. prie-beh,
pre-písať, vý-skok)
- príponami – prípona + základové
slovo ( napr. stroj-ník, škol-ák, ryb-ník)
- predponami + príponami (
zá-škol-ák, nad-národ-ný, prí-mor-ský)
- slovo, od ktorého tvoríme nové
slovo sa nazýva základové. Nové slovo sa nazýva odvodené.
Odvodené slovo sa teda skladá zo slovotvorného
základu (SZ) a slovotvorného formantu (SF).
Napr. školník ( škol – SZ; ník – SF)
2. skladanie
- nové slovo vzniká spojením
spravidla dvoch samostatných slov (more-plavec, zem-e-trasenie, hor-o-lezec,
vod-o-váha)
3. skracovanie
- skratky (napr., atď., resp.)
- iniciálové skratky (tvoria sa
z iniciál; SR – Slovenská republika, EU – Európska únia)
- skratkové slová ( TANAP)
- značky (km – kilometer, l – liter,
Al – hliník => nepíšeme za nimi bodku)
4. spájaním
- spájaním vznikajú hlavne ustálené
slovné spojenia ( žiacka knižka, výr skalný)
Slovníky
- zaoberá sa nimi lexikografia
výkladové slovníky – nájdeme
v nich odborný opis slovnej zásoby jazyka ( Slovník slovenského jazyka,
Krátky slovník
slovenského jazyka)
napr.
býk -a mn. N a A -y m.
samec hovädzieho dobytka, bujak:
plemenný býk; zápasia ako býky urputne; pren. expr. živ. mn. -ci mocný (a
hrubý) človek;
býčí príd.: býčie zápasy;
býček -čka mn. N a A -y m. zdrob.
pravopisné slovníky –
zachytávajú pravopisnú podobu jazyka. Základná kodifikačná príručka slovenského
pravopisu => Pravidlá slovenského pravopisu
slovníky správnej výslovnosti - základná
kodifikačná príručka => Pravidlá slovenskej výslovnosti
synonymické slovníky
slovníky cudzích slov
prekladové slovníky
frazeologický slovník