USA
USA
United
States of America (USA)
Vereinigte
Staaten von Amerika
Spojené
štáty americké
Z politického hľadiska sa USA členia na 50 spolkových štátov a 1 samostatný
distrikt Washington D.C. (District of Columbia).
District of Columbia
Alabama
Hawaii
Massachusetts
New Mexico
South Dakota
Alaska
Idaho
Michigan
New York
Tennessee
Arizona
Illinois
Minnesota
North Carolina
Texas
Arkansas
Indiana
Mississippi
North Dakota
Utah
California
Iowa
Missouri
Ohio
Vermont
Colorado
Kansas
Montana
Oklahoma
Virginia
Connecticut
Kentucky
Nebraska
Oregon
Washington
Delaware
Louisiana
Nevada
Pennsylvania
West Virginia
Florida
Maine
New Hampshire
Rhode Island
Wisconsin
Georgia
Maryland
New Jersey
South Carolina
Wyoming
Spojené štáty americké ležia na Severoamerickom svetadieli. Na severe hraničia
s Kanadou, na
juhu s Mexikom. Západné
brehy obmýva Pacifik (Tichý oceán) a východné pobrežie Atlantický oceán.
Spojené štáty americké ležia na rozľahlom území. Vďaka tomu sa na ich území
nachádzajú vysoké hory, rozsiahle nížiny, rokliny, ale aj púšte a stepi.
Z
politického hľadiska sa USA členia na:
50 spolkových štátov
a 1 samostatný distrikt
(
klikni na podrobný zoznam)
9.363.000 kilometrov štvorcových
270 mil. obyvateľov
Američania sú prevažne belosi, časť obyvateľstva sú černosi a príslušníci iných
rás. Pôvodné indiánske obyvateľstvo dnes tvorí už iba 1 % celkového počtu
obyvateľov USA. Z náboženského hľadiska sa asi polovica obyvateľstva hlási k
protestantom, viac než tretina ku katolíkom, zvyšok k židovskému, pravoslávnemu
vierovyznaniu ako aj k iným náboženstvám.
Hlavné mesto
USA je Washington D.C. (District of Columbia).
Mapa hlavného mesta
USD - Americký dolár
O histórii
Spojených štátoch amerických nemá mnoho ľudí bližšiu predstavu. Pre mnohých sa
USA spája s objavením Ameriky Krištofom Kolumbom v r. 1492. Niektorí si z
filmov pamätajú vojnu Sever proti juhu. A možno si spomenú na deň nezávislosti.
Faktom však
zostáva, že dejiny USA nie sú také bohaté ako dejiny európskych krajín. Prvými
kolonizátormi boli Španieli, ktorí obsadzovali územie od rieky Mississippi až
po Great Canyon. Vytláčali Indinánov. Ku kolonizátorom sa začiatkom 17.
storočia pridali Briti. Neuveriteľnou kapitolou v histórii Ameriky bol predaj
indiánskej pôdy na Manhattane koloniálnej spoločnosti za 60 guldenov.
Manhattan, v tom čase Nový Amsterdam ovládli Holanďania. Francúzi sa usadzovali
v severných častiach amerického kontinentu. Po čase sa vycestovanie do Ameriky
stalo nádejou pre mnohých prisťahovalcov z Európy. Silné prisťahovalecké vlny
zaznamenala Amerika z Nemecka, Írska a ďalších európskych zemí.
Výrazným
medzníkom bol boj o nezávislosť. Dôvodom nespokojnosti boli vysoké finančné
požiadavky Británie. Reakciou na tvrdé podmienky boli nepokoje v Bostone, kam
Británia vyslala svoje vojsko. Napäté ovzdušie nakoniec vyústilo v tzv.
Bostonskom pití čaju, keď Američania napadli britské lode s nákladom čaju a
všetok ho vysypali do mora. V tom čase mala Amerika iba povstalecké oddiely.
Prvá americká armáda vznikla až v roku 1776 na 2. kontinentálnom kongrese.
Medzi jej zakladateľov patrili slávne osobnosti ako John Hancock, Thomas
Jefferson a Benjamin Franklin. Významným dátumom je 4. júl 1776, ktorý sa
dodnes uctieva ako Deň nezávislosti. Prvým prezidentom Spojených štátov
amerických bol v r. 1789 George Washington.
Nebyť veľkých hospodárskych rozdielov, Amerika by
nepoznala vojnu na svojom území. Južné štáty boli zaostalé a prevládalo tu
otrokárstvo. Sever bol priemyselne vyspelý a hospodársky silný. Na severe sa
objavovali stúpenci zrušenia otrokárstva. V r. 1861 vypukla občianska vojna
Sever proti Juhu. Veľké bitky trvali štyri roky. Vojnu vyhral Sever. Päť dní po
skončení vojny bol na prezidenta Abrahama Lincolna spáchaný atentát. Od tohto
momentu sa Amerika vyvíjala veľmi rýchlo. Prisťahovalci prichádzali stále vo
väčších počtoch. Ekonomika zaznamenala dobré aj krízové roky. Rozmach
priemyslu, finančného sektora, technológií však znamenal pre USA víťazstvo v
celosvetovom meradle