KUBA Geografia Kuba má významnú geografickú polohu a ovláda značnú časť amerického stredomoria. Hlavné a zároveň aj najväčšie mesto je Havana(La Habana).Od Floridy ju na západe delí iba 180 km široký Floridský prieliv. Od polostrova Yucatán 210 km široký Yucatánsky prieliv, od ostrova Haiti na východe prieliv Paso de los Vientos, široký iba 77 km, od Bahamských ostrovov na severovýchode Bahamský prieliv a na juhu sa približuje Jamajke na vzdialenosť 140 km. Rozprestiera sa na najväčšom ostrove Veľkých Antíl a šiestom najväčšom ostrove na svete. Na hlavný ostrov pripadá 94% územia. Má pretiahnutý tvar je 1275 km dlhý a 31 až 191 km široký. Ďalej sa rozprestiera na 1600 väčších či menších ostrovoch. Celková plocha štátu je 110 922 km2;. Pobrežie s celkovou dĺžkou 3500 km je značne členité, zväčša ploché, močaristé, len na juhovýchode strmé a neprístupné. Najbližšími susedmi Kuby sú Bahamy a USA na severe, Haiti na východe, Jamajka a Británii patriace Kajmanie ostrovy na juhu a Mexiko na západe. Povrch Kuby je prevažne mierne zvlnená pahorkatina. Menšiu časť územia tvorí (najmä pobrežná) nížina. Najvyšším vrchom je Pico Tarquíno (1974 m. n. m.). Najdlhšou riekou je rieka Canto (250 km). Podnebie Kuby je tropické, pasátové, s presne vymedzením obdobím dažďov. Priemerná teplota najteplejšieho mesiace v roku tj. júl je 27 °C a teplota najchladnejšieho mesiaca tj. január je 23 °C. Teplotné minimá sa pohybujú pod 5 °C a maximá dosahujú 40 °C. Dlhodobý ročný priemer teploty je 25,5 °C. Východné a severovýchodné pasáty prinášajú vlahu a vytvárajú v pohoriach vlhkú náveternú a suchú záveternú stranu. Obdobie dažďov trvá od mája do októbra (75% ročného úhrnu zrážok). Najsuchší mesiac je február. Ročný priemerný počet zrážok je 1300mm. Najviac zavlažované je východné pobrežie kde spadne ročne až 1900 mm zrážok. To zapríčiňuje vysokú vlhkosť vzduchu asi 70 - 80 %. Severozápadnú časť často postihujú víchrice a hurikány, asi 10 ročne, ktoré spôsobujú značné škody. Prichádzajú pravidelne z Karibského mora, alebo vznikajú na prehriatej hladine blízkeho Atlantiku. Niekedy hurikán zasiahne more, ktoré sa rozbúri a veľké vlny spôsobujú veľké straty. Najničivejšie vlny zaznamenali 9. septembra 1932 keď obrovské rozbúrená vlna zničila celé Santa Cruz del Sur. Dejiny 28. októbra 1492 ostrov objavil Krištof Kolumbus. Práve tu sa prvý krát Európania stretli s fajčením tabaku. Našli tu nové plodiny ako napr: bavlnu, fazuľu, mames (sladké zemiaky), kukuricu atď. Na jar roku 1494 pri svojej druhej ceste do Nového sveta navštívil Kolumbus zátoku Guantánamo, ktorú nazval Puerto Grande.V roku 1511 sa začala španielska kolonizácia, ktorá prišla z Haiti. Tá sa skončila v roku 1898 po španielsko-americkej vojne a prešla pod kontrolu Spojených štátov. O štyri roky vyhlásila nezávislosť. Na začiatku tridsiatich rokov dvadsiateho storočia zúrili na Kube boje medzi skupinami cukrových monopolov a skupinami ovocinárskych monopolov, keď obe boli v područí amerických monopolistov. V priamej súvislosti s týmitov podstate konkurenčnými bojmi kapitalistických dravcov tu neraz dochádzalo k vtedajším typickým juhoamerickým "pronuncianmentám" a pučom v záujme tej či onej skupiny.[1] Zavedení obyčajní ľudia, ktorí vtedy ešte nie vždy chápali pravú podstatu a charakter takýchto "revolúcií" sa neraz nazdávali, že bojujú za sociálne práva svojho ľudu.[2] V roku 1952 sa dostal k moci diktátor Fulgencio Batista. No 1. januára 1959 bol Batista zvrhnutý revolucionárskou skupinou vedenou dvadsaťsedemročným Fidelom Castrom Ruzom. Kuba sa stala socialistickým štátom po tom, ako bola nastolená revolučná vláda a jej predsedom sa stal Fidel Castro, ktorý bol v tejto funkcii až do roku 2008, kedy odstúpil a túto funkciu po ňom prebral jeho brat Raúl Castro. Pôvodné indiánske obyvateľstvo tvorili kmene Siboneyov a Guanajatabeycov, žili najmä na pobreží a živili sa rybolovom. V 7. - 9.stor. sa prisťahovali na Kubu skupiny Avarakov, ktoré potlačili domáce obyvateľstvo. Po dobytí Kuby Španielmi, Indiáni v dôsledku krutého zaobchádzania a privezených chorôb postupne vymierali. V roku 1532 ich to bolo len 5000. V súvislosti s rozvojom plantážnictva sa však prejavil nedostatok pracovných síl; španielski veľkostatkári ho riešili dovozom čiernych otrokov z Afriky na Kubu. Od roku 1792 do roku 1817 zvýšil sa počet černochov a mulatov zo 119 000 na 315 000 takže tvorili 65% všetkého obyvateľstva. Od roku 1780 do roku 1880 privliekli na Kubu takmer milión čiernych otrokov, tí tvorili väčšinu kubánskeho obyvateľstva. Po zrušení otroctva v roku 1886 vzrástla emigrácia bieleho obyvateľstva zo Španielska. Onedlho pracovalo na plantážach cukrovej trstiny už 45 000 bielych robotníkov. Prisťahovalectvo zo Španielska pokračovalo aj neskôr: v r. 1919-1931 ich prišlo na Kubu 300 000. Dnes prevláda na Kube biele obyvateľstvo. Oficiálnymi sviatkami sú: Deň nezávislosti (1. január) je to pripomienka revolúcie a štátneho prevratu v roku 1959, Sviatok práce (1. máj), Deň matiek (druhá májová nedeľa), Deň začiatku vojny za nezávislosť od Španielska (10. október). Kresťanske sviatky ako napríklad Vianoce alebo Veľká Noc sú neoficiálne, to znamená že sa pracuje a slávia sa iba v kruhu rodiny. Ekonomika Ekonomika Kuby je riadená štátom a do rozpadnutia ZSSR v roku 1991 s ním bola v úzkom partnerskom zväzku. Naopak, Spojené štáty uvalili na Kubu politické aj ekonomické embargo. Po roku 1991 sa orientuje najmä na obchodovanie s Čínou. V hospodárstve Kuby dlho viedlo poľnohospodárstvo. Pred rokom 1990 patrila Kuba medzi troch najväčších pestovateľov cukrovej trstiny na svete. Známy kubánsky rum sa vyrábal práve z nej. Veľa cukru sa vyvážalo do Sovietskeho zväzu, po jeho rozpade výroba i vývoz cukru poklesli. Ďalej sa vyváža rum, pomaranče, grapefruity, cigary, lieky, cigarety, káva, ananás, mango a avokádo. Kuba má veľké zdroje nerastných surovín napríklad rúd chrómu, niklu, kobaltu a medi. Nemá však zdroje energie a palivá. Ložiská ropy a zemného plynu sú veľmi malé, krátke rieky bez energie. Energetické suroviny Kuba dovážala zo ZSSR