Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

Politický systém štátu

 

Politický systém štátu je systém všetkých politických subjektov a politických vzťahov, rovnako aj vykonávanie všetkých politických činností.

 

Politický systém sa nevyhnutne sa spája aj s politickou ideológiou, ktorá určuje smer ktorým sa politicky spoločnosť uberá. Je to systém názorov a predstáv o fungovaní štátu, ktoré sa snaží politická strana realizovať. Medzi demokratické ideológie patrí napr: liberalizmus, sociálna demokracia či konzervativizmus, medzi nedemokratické ideológie patrí napr. anarchizmus, fašizmus, komunizmus. Politický systém v krajine nezávisí jedine od politických strán alebo politických hnutí, ale závisí aj od všetkých politických subjektov. Medzi tieto zaraďujeme štátne orgány, politické strany, nátlakové skupiny, odbory, médiá, cirkev, záujmové združenia, profesijné organizácie a pod.  

 

Politické strany

 

Potitická strana sa definuje ako organizovaná skupina ľudí, ktorej hlavným cieľom je získanie štátnej moci za účelom presadzovania istého politického programu, alebo istej politickej ideológie. Na Slovensku k politickým stranám patria aj hnutia. 

 

Politické strany vznikli už s starovekom Grécku, kde ich síce nepoznali v dnešnej podobe, ale existovali vo forme zoskupenia slobodných občanov, za cieľom dosiahnutia spoločného cieľa pre istú skupinu obyvateľstva. Moderné politické strany ako ich dnes poznáme vznikli až v USA v polovici 19 storočia. Pôvodný dôvod vzniku politických strán bola snaha ovplyvňovať chod spoločnosti a postup moci štátu. Tieto strany však nevznikali len z privilegovanej vrstvy – šľachty, ale aj z nižších (diskriminovaných) vrstiev.

 

Politická strana reprezentuje ekonomické, sociálne či kultúrne a ekologické záujmy rozličných skupín obyvateľstva. Moc a podiel na moci strana získava vo voľbách, pričom podiel na moci je priamo úmerný podielom podpory obyvateľstva. Čím je podpora obyvateľstva väčšia, tak je aj väčší podiel na moci. Jediná politická strana s istým smerovaním nedokáže vyhovieť celej heterogénnej spoločnosti. Existuje teda viacero strán, ktorých program sa líši, podľa toho aké skupiny obyvateľstva zastupujú. Viaceré strany si navzájom konkurujú. Vo všetkých demokratických krajinách je konkurencia strán bežná. Hovoríme pri tom o takzvanom politickom pluralizme. Politický pluralizmus je veľmi dôležitý pre zdravý vývoj spoločnosti a zdravú demokraciu. V ňom sa politické strany navzájom kontrolujú a tým znemožňujú politické zneužívanie moci. Politická strana ako organizácia zabezpečuje aj najzákladnejší politický princíp a to je účasť občanov na moci. Ľudia si vo voľbách sami vyberú zástupcu, ktorý ich na štrvorročné obdobie bude zastupovať.

 

Vznik politickej strany na Slovensku

 

Je potrebné aby strana mala pred isté náležitosti a to sú nasledovné: petícia s podpisom 1000 občanov, návrh stanov, politický program, registrácia na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Členom strany sa môže stať každý občan, ktorý má viac ako 18 rokov nie je členom inej politickej strany a súhlasí s politickým programom strany a riadne si platí všetky členské poplatky a vykonáva činnosti a povinnosti súvisiace so svojím členstvom v strane.

 

Delenie politických strán:

 

Podľa základnej politickej orientácie delíme strany na:

 

  • konzervatívne strany – sú to predovšetkým také strany, ktoré sa vo svojom programe orientujú na tradičné hodnoty ako sú náboženstvo, rodina, národná solidarita, národné záujmy v ekonomike. Prezentujú ich teda hlavne strany kresťanské, ľudové, či národné.

  • liberálne strany – tieto sú protikladom strán konzervatívnych. Sú to strany takzvaného stredu. Silno preferujú jednotlivca a jeho slobody. Ich prístup je pacifistický, nepreferujú žiaden národ a sú zmierovateľmi konfliktov. Ich zástancami sú hlavne strany demokratické a strany stredu.

  • sociálne strany – sú to také strany, ktoré preferujú záujmy pracujúcej väčšiny. Snažia sa o sociálne istoty a potrebu sociálneho humanizmu. Znamená to že sa snažia aby štát ochraňoval svojich občanov v sociálnej sfére (finančne i zdravotne). Vývoj ekonomiky je nastavený tak, aby sa znižovala nezamestnanosť a znižovali sociálne konflikty. Predstaviteľmi týchto strán sú predovšetkým sociálnodemokratické strany, komunistické, socialistické, sociálno-humanistické.

 

Podľa zaradenia v politickom spektre:

 

  • ľavicové strany - sú to strany, ktorých program je hlavne v zlepšovaní sociálnych sfér spoločnosti – sem patria predovšetkým sociálne strany.

  • pravicové strany - sú to také strany, ktoré podporujú súkromný sektor, slobodné podnikanie bez zásahu štátu a teda slobodný trh. Tieto strany kladú dôraz na jednotlivca a jeho schopnosti.

 

Podľa politického vplyvu rozlišujeme:

 

  • Parlamentné strany – sú to tie strany, ktoré majú priamu možnosť zúčastňovať sa na moci štátu. (Pri navrhovaní a schvaľovaní zákonov) Tieto parlamentné strany „sedia“ v parlamente. Parlamentná strana je taká, ktorá vo voľbách získa aspoň 5 percent hlasov obyvateľstva a tým sa dostane do parlamentu. Tieto strany môžeme rozdeliť na strany

    • Parlamentné vládne (koaličné) – tieto majú najväčší mocenský vplyv. Sú to strany, ktoré majú po sčítaní minimálne 51 percent všetkých hlasov v parlamente. (napr. - koalícia Smer - 20%, HZDS - 20%, SNS - 20%= 60% - väčšina)

    • Parlamentné strany opozičné -sú to také strany, ktoré majú po sčítaní menej ako 50% všetkých hlasov v parlamente. (Vo vzťahu ku koaličným stranám majú menej hlasov – ak navrhujú zákony potrebujú aj hlasy koalície. Opozičné strany sú pri schvaľovaní svojich zákonov od koalície závislí. Naopak koalícia hlasy opozície nepotrebuje, lebo má väčšinu )

  • Mimoparlamentné strany – sú to také strany, ktorých politický vplyv je nepriamy. Tieto strany nesedia v parlamente. Vo voľbách získali menej ako 5 % hlasov obyvateľstva. Svoje politické programy naplňujú len prostredníctvom mítingov, protestných akcií, nátlakových akcií, cez tlačové konferencie a pod. Ich hlavným záujmom je sprostredkovanie programu svojej strany obyvateľstvu a získanie čo najviac hlasov od voličov a teda dostať sa do parlamentu. 

 

Nátlakové združenia a skupiny

 

Patria k nim tak rôznorodé záujmové skupiny ako aj neoficiálne politické zoskupenia, ktorých hlavnou úlohou je vyvíjať tlak na vládu a tým presadzovať svoje požiadavky. Jedná sa teda o lobizmus medzi poslancami a často krát si tieto skupiny presadzujú svoje požiadavky aj prostredníctvom (alebo za pomoci) médií. Poznáme 2 druhy týchto skupín a to sú:

 

  • Ekonomické nátlakové skupiny: Zaraďujeme sem odborové organizácie, obchodnú komoru, poľnohospodárske združenia a pod.. Hlavným cieľom sú v týchto skupinách ekonomické a existenčné záujmy jednotlivých členov.

  • Neekonomické nátlakové skupiny sú napr. združenie žien, menšín, mládeže, náboženské organizácie, organizácie ochrany prírody, organizácie na ochranu ľudských práv a pod. Ich hlavným cieľom je dosiahnuť isté úspechy vo svojich oblastiach pôsobenia. Nejde pri tom prioritne o získavanie financií, ale o cieľ veci samotnej. Napr. Ochranári presadzujú zákony na ochranu prírody, alebo organizácia na ochranu ľudských práv bojuje za prijatie opatrení na ochranu ľudského života a pod. Mnohé z týchto organizácií sú medzinárodné s širokým poľom pôsobnosti (napr. organizácia Greenpeace).

 

Otázky na zopakovanie:

1. Čo je to politická strana – definujte  

2. Kedy vznikli moderné politické strany?

3. Čo je politický pluralizmus?

4. Ako sa na Slovensku dá založiť politická strana – popíšte postup?

5. Ako delíme strany podľa politického spektra?

6. Aké nátlakové skupiny poznáte?

7. Aké sú to demokratické ideológie – aké ideológie sem patria?

8. Na čo slúžia nátlakové skupiny?

 

Použitá literatúra:

  • Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  • A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  • I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005