Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Obyvateľstvo
V Amerike je veľmi pestré rasové zloženie obyvateľstva. Pôvodní Indiáni nezaľudnili tento svetadiel rovnomerne. Vyššiu hustotu zaľudnenia mali iba rozkvitajúce ríše v čase pred príchodom Kolumba.
Príchod Európanov v 16. storočí mal pre Indiánov tragické následky. Za prvých päťdesiat rokov dobývania a spravovania Ameriky Európanmi zabili a na rozličné privlečené choroby umrelo približne 10 až 15 miliónov pôvodných obyvateľov Ameriky. Indiáni sa stali otrokmi na plantážach belochov. Na mnohých ostrovoch v Karibskom mori ich úplne vyhubili.
Dnešné osídlenie Ameriky odráža vývoj osídľovania tohto svetadiela Európanmi. Najprv smerovali prúdy prisťahovalcov na východné pobrežie Ameriky a ostrovy v Karibskom mori. Zakladali prístavy a obchodné stanice, do ktorých dodávali tovar farmy a plantáže z okolia prístavov. Na nich pracovalo zotročené pôvodné obyvateľstvo. Neskôr, keď Indiánov ubudlo, Európania privážali do Ameriky černochov z Afriky, ktorí boli odolnejší voči európskym chorobám.
Takmer vo všetkých oblastiach Ameriky boli európski prisťahovalci v menšine. Postupným premiešavaním sa s pôvodným obyvateľstvom a černochmi vzniklo súčasné pestré rasové zloženie obyvateľstva Ameriky.
Amerika je osídlená veľmi nerovnomerne. Najväčšia hustota zaľudnenia je na severovýchode USA medzi mestami Boston a Washington, v okolí Chicaga, pri Veľkých jazerách a na Mexickej plošine. V Južnej Amerike je to oblasť medzi Sao Paulom a Rio de Janeirom a v okolí ústia La Platy. Najredšie osídlené sú oblasti severnej Kanady, Aljašky a Amazonskej nížiny.
Indiánske kmene v Amerike
Sídla
V jednotlivých oblastiach Ameriky je rozdielny podiel mestského a vidieckeho obyvateľstva. Najviac sa obyvateľstvo sústreďuje do miest v Kanade a USA. Tam aj obyvatelia žijúci na vidieku dochádzajú denne za prácou do miest vzdialených aj dve hodiny jazdy autom.
V štátoch oblasti Karibského mora mierne prevažuje podiel mestského obyvateľstva nad vidieckym. Na severe Južnej Ameriky naopak prevláda vidiecke obyvateľstvo nad mestským. V Južnej Amerike je sústredené obyvateľstvo v mestách najmä v oblastiach, kde prevláda obyvateľstvo európskeho pôvodu. Až 70% ľudí tam žije v mestách. V súčasnosti obyvateľov miest rýchlo pribúda.
Ročný prirodzený prírastok obyvateľstva v oblastiach s prevládajúcim obyvateľstvom európskeho pôvodu je asi 1%, inde oveľa vyšší.
Najvýznamnejšie mestá v Amerike ležia poväčšine na pobreží oceána, pretože vznikli z prístavov. V USA a Kanade je to viac ako 70 mestských oblastí, z nich každá má vyše 500 000 obyvateľov. Najvýznamnejšie mestské zoskupenie je v priestore od Bostonu cez New York, Philadelphiu, Baltimor po Washington.
V Južnej Amerike je najvýznamnejšie zoskupenie miest okolo ústia rieky La Plata a na juhovýchode Brazílie.
Vo vnútrozemí Ameriky veľké mestá vznikli najčastejšie na vodných trasách, napríklad: Montreal, Quebec, Ottawa, Pittsburgh, Saint Louis. Mestá Minneapolis, Cansas City, Dallas, Atlanta vznikli na miestach bývalých dopravných staníc a trhových miest. V Južnej Amerike a Mexiku na miestach sídel vyspelých indiánskych kultúr spred príchodu Európanov ležia dnešné veľkomestá: Mexiko, La Paz, Quito a Santiago. V Brazílii plánovite založili vo vnútrozemí hlavné mesto Brasíliu. Veľkosťou a počtom obyvateľov zaostáva za pobrežnými veľkomestami.
Najvyšší priemerný vek dosahujú obyvatelia USA a Kanady. Nastáva tam postupné starnutie populácie.
Pri súčasnom tempe prirodzeného prírastku a zlepšením starostlivosti o zdravie vo väčšine štátov Ameriky sa výrazne zvyšuje počet ich obyvateľov.
USA a Kanada sú cieľom vysťahovania emigrantov z celého sveta. V týchto krajinách sú pre nich v platnosti prísne regulačné opatrenia. Snahou týchto štátov je prijímať najmä popredných odborníkov.
Cvičenie:
1. Porovnajte rasové zloženie v jednotlivých oblastiach Ameriky.
2. Aký je rozdiel medzi dedinou a mestom?
3. Na ktorých miestach Ameriky ležia najväčšie mestá a mestské zoskupenia.
4. Ktoré oblasti Ameriky majú najvyšší prirodzený prírastok?
Použitá literatúra:
Šára, P. a i., 2005: Lexikón krajín sveta. VKÚ Harmanec, s.168, ISBN 80-8042-430-6
Očovský, Š. a i., 1996: Zemepis 7. Vydavateľstvo Litera Bratislava, s. 87, ISBN 80-85452-59-6
http://www.sme.sk/cdata/3902154/indiani2.jpg