Po prvýkrát priplávali k brehom Ameriky Vikingovia už v 10. a 11. storočí, ale pre Európu bol takzvaný Nový svet objavený až výpravami Krištofa Kolumba roku 1492. V ďalších storočiach sa Severná Amerika stala cieľom kolonizačných snáh Španielska (Mexiko, Florida, územie západne od Mississippi), Holandska (časť východného pobrežia), Francúzska (Kanada, povodie Mississippi). Pre históriu budúcich Spojených štátov mala najväčší význam anglická kolonizácia atlantického pobrežia. Od roku 1664 sa Británia postupne zmocnila holandských a časti francúzskych osád v Severnej Amerike a do roku 1773 vytvorila na pobreží 13 kolónií (Massachusetts, New Jersey, New York, Rhode Island, Connecticut, New Hampshire, Pensylvánia, Delaware, Virgínia, Maryland, Severná Karolína, Južná Karolína, Georgia), základ budúcich USA. George Washington, prvý prezident USA 1789–97, nazývaný aj Father of his Country, čo voľne preložené znamená otec národa. Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku 1775 vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku 1776 vydal druhý Kontinentálny kongres Deklaráciu nezávislosti, ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa Konfederačných článkov z roku 1781 si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť sa skončila v roku 1783 britským uznaním nového štátu. Roku 1787 bol konfederatívny charakter USA nahradený systémom federatívnym. Nová ústava bola prijatá po necelých štyroch mesiacoch rokovaní 17. septembra 1787. Od konca 18. storočia sa potom začala územná expanzia USA smerom na západ a na juh. Postupne boli do únie prijaté ďalšie štáty: Vermont (1791), Kentucky (1792), Tennessee (1796), Ohio (1803). V roku 1803 bola od Francúzska odkúpená Louisiana (jej časť bola prijatá do únie ako rovnomenný štát roku 1812). Snaha pripojiť aj Kanadu sa skončila neúspešne vojnou s Veľkou Britániou v rokoch 1812-1814. Z jednotlivých teritórií boli postupne vytvárané štáty: Indiana (1816), Mississippi (1817), Illinois (1818), Alabama (1819), Maine (1820), Missouri (1821). V roku 1819 získalo USA od Španielska Floridu (štát od 1845) a v roku 1845 bol anektovaný Texas a po americko-mexickej vojne z rokov 1846-1848 Kalifornia (štát od 1850) a ďalšie územia. Do začiatku 60. rokov boli do únie prijaté ďalšie štáty: Arkansas (1836), Michigan (1837), Iowa (1846), Wisconsin (1848), Minnesota (1858), Oregon (1859). Rozpory medzi otrokárskym Juhom a slobodným Severom viedli v rokoch 1860-1861 k secesii (odtrhnutiu) 11 južných štátov (Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, Severná Karolína, Tennessee), ktoré vyhlásili Konfederované štáty americké, a následne občiansku vojnu. Vojna medzi Juhom (Konfederáciou) a Severom (Úniou) trvala do roku 1865 a skončila víťazstvom Severu. Mohutný hospodársky rozvoj po skončení vojny bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ. Do 1. svetovej vojny tu vzniklo 15 ďalších štátov: Kansas (1861), Západná Virgínia (1863), Nevada (1864), Nebraska (1867), Colorado (1876), Severná Dakota, Južná Dakota, Montana, Washington (1889), Idaho, Wyoming (1890), Utah (1896), Oklahoma (1907), Arizona, Nové Mexiko (1912). V roku 1867 odkúpila americká vláda od Ruska Aljašku a od 80. rokov 19. storočia potom USA expandovali aj mimo vlastnej americkej pevniny do karibskej oblasti a do Tichomoria (protektorát nad Portorikom a Kubou, ostrov Guam, Filipíny, anexia Havajských ostrovov roku 1898, rozdelenie ostrova Samoa s Nemeckom roku 1899, Prieplavové pásmo v Paname atď.).Americká účasť v obidvoch svetových vojnách na strane spojencov významne prispela k ich víťazstvu. Po 2. svetovej vojne bolo USA zverené do správy správcovské územie OSN v Tichom oceáne a väčšina z novo konštituovaných štátov sa neskôr stala voľne pridruženými štátmi USA (Marshallove ostrovy, Severné Mariány, Mikronézia atď.). Roku 1959 boli vytvorené dva doteraz posledné štáty únie - Aljaška a Havaj. Za 2. svetovej vojny, ktorá priamo nezasiahla územie USA (okrem Havajských ostrovov), sa priemyslová výroba zdvojnásobila a USA sa stali hospodársky najsilnejším štátom sveta a popri ZSSR rozhodujúcou vojenskou veľmocou. Rolu vedúcej svetovej veľmoci ešte zvýraznil pád komunistických režimov vo východnej Európe po roku 1989 a následný rozpad ZSSR.Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevážne imigrantmi, ktorí do USA prišli z celého sveta. Nakoľko kolonizačných vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu. Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli slobodu a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli zlaté horúčky a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočia sa do USA sťahovali hlavne Európania, dnes sú to Ázijčania a imigranti z Latinskej Ameriky. V roku 2006 prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov.Spojené štáty americké ležia v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a je zo severu obmývaný Severným ľadovým oceánom. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv. Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.Pri podpísaní americkej Deklarácie nezávislosti sa Únia skladala z 13 zakladajúcich štátov, ktoré boli dovtedy britskými kolóniami. Počet štátov sa potom rozrástol pri expanzii na západ, dobytím či nákupom nových území americkou vládou a delením existujúcich štátov.Spojené štáty, dlhý tvar Spojené štáty americké (skratka USA), (angl. United States of America, skratka USA) sú federatívny štát v Severnej Amerike rozkladajúci sa od Atlantického po Tichý oceán a na niektorých tichomorských ostrovoch (napríklad Havaj