Ľudia sa oddávna snažili zistiť, čo je pod zemským povrchom. Viedla ich k tomu snaha porozumieť rôznym procesom, ktoré pozorovali na povrchu. Ako sa zdokonaľovala technika, prenikali čoraz hlbšie. Baníci sa pre zemské teplo a tlak hornín nedostali hlbšie ako3,5 km. Pomocou vrtov sa podarilo získať vzorky z hĺbky asi 12 km. Čo je však s polomerom Zeme, ktorý má približne 6 400 km. Podľa dnešných predstáv sa zemské teleso člení smerom od stredu Zeme k jej povrchu na tri časti: zemské jadro, zemský plášť a zemskú kôru. Z merania teplôt vo vrtoch a z pozorovaní baníkov sa zistilo, že teplota smerom dovnútra Zeme sa do určitej hĺbky priemerne zvyšuje každých 33 metrov o 1C. V strede Zeme sa predpokladá teplota vyše 6 000C. Zemské jadro je z veľkej časti v roztavenom stave. Smerom do stredu zeme sa zvyšuje aj tlak a hustota látok. Predpokladá sa, že jadro je väčšinou zložené z látok, ktoré majú veľkú hustotu a magnetické vlastnosti . Pohyby magnetických hmôt v jadre spôsobujú, že sa Zem správa ako obrovský magnet. To vytvára okolo nej magnetické pole, ktoré chráni život pred nebezpečnou časťou žiarenia zo Slnka. Zemský plášť tvorí okolo jadra obal. Je rozčlenený na vonkajší a vnútorný. Prevažne je pevný. Tvoria ho hlavne látky, ktoré obsahujú kyslík, kremík a horčík. V plášti dochádza k pomalému presunu teplejších hmôt k povrchu a klesaniu chladnejších hmôt smerom dolu. Zemská kôra je vonkajší obal zeme. Spolu s vrchnou časťou zemského plášťa tvorí litosféru. Pod litosférou je plastická časť zemského plášťa. Uloženie pevnej listosféry na plastickej časti plášťa možno prirovnať k popraskanej škrupine na uvarenom vajíčku, ktorá je na povrchu mäkkého bielka. Litosféra je popraskaná na litosférické platne. Pretože zemské teleso má tvar gule, sú vypuklé. Litosferické platne sa na plastickej časti plášťa pohybujú.